Značka: h#

Tichomír Hernádi je jedným z mála skladateľov zo Slovenska zaoberajúcich sa dlhými pomocnými matmi. Nie je ani výnimočne plodný, ale jeho tvorba znesie najprísnejšie kritériá, pokiaľ ide o kvalitu. To je aj prípad dnešného diagramu, ktorý zvíťazil v ročnej súťaži renomovaného amerického časopisu.

Nie je úplne ľahké odhadnúť miesto, kde bude skonštruovaná matová sieť okolo čierneho kráľa. Vzhľadom k tomu, že králi sú od seba navzájom ďaleko, a biely je navyše silne obmedzený viacerými čiernymi kameňmi, dá sa uvažovať o tom, že sa biely kráľ na mate nezúčastní. Pri mate samotným bielym strelcom je potrebné vyriešiť najmä blokovanie polí najblišie ku tomuto strelcovi. Ideálnymi blokujúcimi kameňmi sú pešiak a strelec. Lenže v pozícii diagramu sa ponúka len Sg3. Jeden pešiak alebo strelec chýbajú – či sú ďaleko. Ale však ťahov je dosť a Pc3 sa môže premeniť na strelca na c1. Kde teda bude mat?

Ukazuje sa, že správnym poľom pre matovaného kráľa je a8. Viacero čiernych figúr kryje bielu diagonálu, musia teda odísť alebo ich musí pobrať biely strelec. A tak sa aj stane. Biely strelec použije cestu c6-e4-c2-a4-c6-b7-c8-d7-c6 a všetko sa stihne. To však značí, že biely strelec urobí dva kolobehy za sebou – a to je skvelý výkon!

Dnešný diagram je prinajmenšom trochu zvláštny. Nie tým, že Emil Klemanič zaň získal najvyššie ocenenie v medzinárodnom turnaji, to sa mu stáva pomerne často (buď samému alebo ako členovi nejakého autorského kolektívu).

Zvláštnosť je v hre bieleho. Keby totiž po prvom ťahu čierneho nemusel ťahať, vychádzali by dva maty pešiakmi s blokovaním polí na štvrtom rade jazdcami. Ale kde niet tempového ťahu, tam niet riešenia takéhoto typu.

A keď musí, tak biely aj potiahne. Ukazuje sa, že jazdcom na blokovanie polí stačí jeden ťah, ale ide o polia na piatom rade. Matuje biela veža, ktorá sa pôvodne tvárila ako figúra len kryjúca polia.

Úspech s neštandardnou skladbu určite poteší.

Dnešný diagram bol svojho času jedným z najnečakanejších úspechov slovenských skladateľov v medzinárodných turnajoch pred Novembrom. Nielenže jeho autorom bol pomerne málo známy skladateľ z Považia, ale išlo aj o skladbu z oblasti, ktorej sa do tých čias slovenskí skladatelia zase tak moc nevenovali: pomocný mat s výraznou analógiou dvoch riešení v podobe diagonálno-ortogonálnej transformácie línií.

Už v postavení diagramu je vidieť analógiu – na oboch kráľov sú nasmerované po dve batérie, jedna horizontálna a jedna diagonálna. Počas hry všetky vystrelia. Zatiaľ čo biele to urobia v oboch riešeniach rovnako (len si vymenia poradie, čo je ale bežná formálna téma), čierna hra sa odlišuje. Prvý ťah je ďalekým odchodom tak, aby odchádzajúci kameň neatakoval budúcu matovú líniu, druhý ťah najmä bráni šach vlastnému kráľovi s priviazaním sa.

Podčiarknuté a zrátané, všetky ťahy riešení sú šachujúce. To je tiež zaujímavý prvok, obzvlášť keď si uvedomíme, že v úlohe nebol potrebný ani jeden kameň iba brániaci vedľajšie riešenia. Ozaj unikátny pomocný mat, obzvlášť na svoju dobu.

Témou turnaja, z ktorého je dnešný diagram, boli h# so všetkými ťahmi šachujúcimi. Vo výsledku boli len samé h#2 s výnimkou dnešného diagramu, ktorý je trojťahový. Napriek tomu, že má len jedno riešenie, čo je v dnešnej dobe skôr výnimkou u takto krátkych pomocných matov. A to už bolo potrebných všetkých 16 čiernych kameňov.

Dnešný diagram je zaujímavým počinom špecialistu na pomocné maty. Relatívne jednoduchá pozícia nesľubuje výnimočný zážitok, bude to však práve vynikajúca konštrukcia klasickej témy odchodu čiernych kameňov od matovej línie, ktorá rozhodcu presvedčila.

Z pohľadu bielej hry sa všetko zdá jednoduché – biely príde dámou na e-stĺpec, čím pokryje skoro všetko okolo čierneho kráľa a následne môže matovať strelcom z d2 alebo c7, podľa postavenia dámy.

Lenže čierne figúry sú rozložené tak (ne)šikovne, že to vôbec nie je ľahké. Dvojica figúr brániaca každý z matov je v núdzi o priestor, kam by mohli ujsť. Preto je nutné hrať do rohu a v druhom ťahu príde druhá čierna figúra na uvoľnené pole, čím všetko do seba zapadne.

Minimum materiálu obmedzujúceho pohyb alebo brániaceho vedľajším riešeniam je znakom kvalitnej skladateľskej techniky.

Addendum 2.3.2019: Pôvodne obsahovala prvá veta textu dve nesprávne informácie. Na základe komentára autora pod článkom sme sa pokúsili text uviesť na pravú mieru.

V celoročnom turnaji pomocných matov prestížneho nemeckého časopisu Die Schwalbe za rok 2015 sa na druhom mieste umiestnil dnešný diagram. Turnaj rozhodoval marocký skladateľ Abdelaziz Onkoud, ktorý okrem obsahu vyzdvihol aj mimoriadne ľahkú konštrukciu. Súhra trojice bielych kameňov Pd2, Sd5, Je4 je príkladná, pole b4 je 4x blokované roznymi čiernymi kameňmi.

Vynikajúci úspech.

Po temer štyroch rokoch je potešením uviesť medzi diagramami týždňa nové meno slovenského skladateľa. Isteže, Jaroslav Štúň nie je žiadnym nováčikom, ale vzhľadom k temer výhradnému zameraniu jeho aktuálnej tvorby na exoskladby len málokedy je príležitosť na preštudovanie jeho ocenených ortodoxných skladieb. Dnešný diagram je teda takou výnimkou.

Osamotený biely strelec dáva tušiť, že v pomocnom mate pôjde o echové maty. Ibaže aké? Ukazuje sa, že to tak skutočne bude, ale na prekvapenie nebudú modelové. Našťastie rozhodca na čistote matov netrval a to je dobre.

Na kráľov sú nasmerované po dve batérie. Tie čierne vystrelia v prvom ťahu, jazdec likviduje bieleho kolegu, ktorý kryl pole dôležité pre druhý ťah. Biely šach bráni vodorovným pohybom zadnej figúry svojej batérie, ktorá sa priviaže a súčasne zmení líniu. Po nasledujúcom pohybe čierneho kráľa sa ukáže, že biele batérie sa transformovali. Ostávajúci biely jazdec sa stane súčasne predným kameňom dvoch batérií, priamej na novej línii a nepriamej na pôvodnej. A dvojšach.

Veľmi pekná analógia dvoch riešení.

Na kongrese v gréckej Eretrii v roku 2005 sa ešte konal tradičný turnaj organizovaný britskými skladateľmi o fľaše whisky. Dvojťahové pomocné maty boli posudzované nielen z pohľadu ich skladateľskej kvality, ale aj z pohľadu riešiteľskej náročnosti. Pritom samozrejme museli obsahovať predpísaný tématický prvok. V tomto turnaji to bola výmena dvoch rovnakých figúr opačných farieb v dvojníku.

Prvé dve ceny vymieňali jazdcov, Peter Gvozdják si vzal do parády dve veže. Už v diagramovom postavení pritom má vizuálne atraktívnu konfiguráciu strelcov, vežií a kráľov, ktorá tvorí jednu kráľovskú batériu a dve väzby, po dvojníku su to dokonca tri batérie. Čo za hru sa skrýva v týchto napätých pozíciách?

V oboch fázach prvý čierny ťah hrá kráľ, ktorý vystrelí zo svojej batérie. Potom je už hra odlišná, zodpovedajúca prítomným elementom. V a) pozícii ide o odväzovanie veží, v b) pozícii o ich batériové šachy. K tomu treba prirátať úspešné intervencie Jd2. Dosť efektné a najmä efektívne z pohľadu Whisky turnaja!