Značka: h#

Na kongrese v gréckej Eretrii v roku 2005 sa ešte konal tradičný turnaj organizovaný britskými skladateľmi o fľaše whisky. Dvojťahové pomocné maty boli posudzované nielen z pohľadu ich skladateľskej kvality, ale aj z pohľadu riešiteľskej náročnosti. Pritom samozrejme museli obsahovať predpísaný tématický prvok. V tomto turnaji to bola výmena dvoch rovnakých figúr opačných farieb v dvojníku.

Prvé dve ceny vymieňali jazdcov, Peter Gvozdják si vzal do parády dve veže. Už v diagramovom postavení pritom má vizuálne atraktívnu konfiguráciu strelcov, vežií a kráľov, ktorá tvorí jednu kráľovskú batériu a dve väzby, po dvojníku su to dokonca tri batérie. Čo za hru sa skrýva v týchto napätých pozíciách?

V oboch fázach prvý čierny ťah hrá kráľ, ktorý vystrelí zo svojej batérie. Potom je už hra odlišná, zodpovedajúca prítomným elementom. V a) pozícii ide o odväzovanie veží, v b) pozícii o ich batériové šachy. K tomu treba prirátať úspešné intervencie Jd2. Dosť efektné a najmä efektívne z pohľadu Whisky turnaja!

Pomocný mat desiatym ťahom s trojicou bielych figúr veža, strelec a jazdec? Starí majstri by si možno povedali, že autorovi muselo preskočiť, keď sa odhodlal zverejniť takúto pozíciu. Ale ona nielenže je korektná, ale navyše aj perfektná po tematickej stránke.

Na začiatku riešenia má čierny nedostatok ťahov, ktorými by nezmatoval bieleho kráľa. Preto musí premeniť jazdca, ktorý jediný sa môže beztrestne objaviť a pohnúť. Stane sa obeťou bieleho jazdca na jeho ceste za sebaobetovaním na e2. Ochrana bieleho kráľa motivuje ďalšie dve premeny na jazdcov (s dodatočným zohľadnením línie f1-f6), na f1 a opäť na h1, čo umožní uvoľniť Se1, ktorý jediný môže zlikvidovať Pe5 prekážajúceho matu.

Medzitým sa biela veža prehryzie na c1, čistiac po ceste matovú líniu. Umožní posledné otvorenie matovej línie pešiakom z b2 a nutnosť nepokryť matovú líniu vedie ku štvrtej premene na jazdca.

Fantastický pomocný mat búrajúci mnohé obmedzené predstavy o možnostiach žánru. Veľká škoda predčasného odchodu mimoriadne invenčného autora!

Dnešný diagram je h#5,5 a má tri riešenia. To znamená, že obe strany spolu vykonajú až 33 polťahov. Je zaujímavé, že sa ani jeden z nich presne neopakuje, napriek veľmi limitovanému bielemu materiálu (dvaja pešiaci). To ocenil aj rozhodca súťaže Christer Jonsson, ktorý v stručnom komentári pochváli konštrukčný výkon.

Obsahovo sa tento pomocný mat dá charakterizovať ako čiastočné ANI – ANtiIdentity. Dve riešenia sú úzko previazané excelsiorom, tretie je veľmi odlišné, keď matovú sieť zatiahnu dvaja biely pešiaci. Napriek tomuto rozdielu sa nevnucuje pocit „veď to je len vedľajšie riešenie“, keďže by ho zrejme bolo veľmi ľahké odstrániť (napr. Sd2 na h6), takže je zrejmé, že je tiež autorovým zámerom.

Aký je váš názor na ANI?

Minulý rok v Marianke vypísal rozhodca Ladislav Packa nasledujúcu tému pre turnaj pomocných matov: h#2 s aspoň 2 fázami a matom s väzbou kameňa vzdialeného aspoň 3 polia od čierneho kráľa.

Úloha na diagrame má fázy tri, v každej z nich sa využije práve jedna z troch väzieb existujúcich v diagramovej pozícii a najmä elegantný výber bielej figúry, ktorá si môže dovoliť kryť e2. K tomu treba prirátať i analogickú hru čierneho, ktorý dočasne prekryje líniu, na ktorej sa následne matuje a tiež výbornú konštrukciu.

Bodaj by sa pridala k úlohám, ktoré sa už z turnajov v Marianke dostali to Albumu FIDE!

A ešte malá aktuálna otázočka na záver: už ste sa prihlásili do Marianky 2018? Ak nie, potrebné detaily nájdete na stránke festivalu.

Hlavnú úlohu v pomocnom mate na diagrame hrá trojica bielych figúr Vb4, Sc3 a Je4. Tak trochu si zavadzajú: všetky matové siete, v závislosti na postavení čierneho kráľa, vyžadujú biele kamene na tých istých poliach, len premiestnené. To je možné dosiahnuť braním tej figúry, ktorú v príslušnej matovej sieti netreba čiernou dámou, po čom sa môže spustiť presúvanie zvyšných dvoch bielych figúr. Čierna dáma samozrejme padne, lebo na jej miesto sa hneď natlačí rozhýbaná biela figúra. V druhom ťahu tiež ťahá stále ten istý čierny kameň – Vg1 blokuje na troch rôznych poliach.

Jednotná stratégia previazaných riešení, v ktorej by sa dali nájsť možno dve slabšie miesta: 1. brania v takomto množstve sú niektorými znalcami považované za hrubosť, 2. dvojníky s premiestnením čierneho kráľa nie sú rozhodne malou zmenou v pozícii (ako kedysi boli dvojníkové úlohy charakterizované – malá zmena pozície spôsobí veľkú zmenu v riešení). Nuž, časy sa menia a názory na to, čo je a čo nie je akceptovateľné alebo kvalitné, sa časom vyvíjajú.

Moskovská matrioška je turnaj, ktorý na kongresoch pravidelne organizujú ruskí skladatelia. Cenou v ňom je, ako nie je asi ťažké si domyslieť, drevená bábika, ktorá má v sebe niečo ďalšie. Nie bábiku – fľašu vodky.

V roku 2006 bola témou výmena bieleho kráľa a inej bielej figúry v dvojníku h#2. Česko-slovenská dvojica vymieňa dva predné kamene batérií, jazdca a kráľa. Tieto figúry hrajú v dvoch dvojiciach riešení, kráľ v prvom ťahu a jazdec matuje. Pravda, nejde o štvoricu úplne analogických riešení, keďže dvakrát jazdec dáva dvojšach po šachu od bieleho kráľa a ťahu čierneho ďalej od bielych figúr, zatiaľ čo dvakrát sa čierny kráľa najskôr priblíži a potom príde na blokovanie.

Celkovo ide o veľmi kvalitný pomocný mat, akým sa už dlhšiu dobu hovorí skrátene HOTF – helpmate of the future – s aspoň dvomi dvojicami rôzne analogických riešení.

V novom čísle časopisu PAT A MAT sa nachádza okrem iného zaujímavého obsahu aj výsledok pomocných matov tretím ťahom a dlhších za rok 2017. Najvvyššie umiestnenou skladbou slovenského autora v ňom je dnešný diagram.

Daniel Novomeský v ňom spracoval tému z oblasti, kde je najviac doma – farebné echo ideálneho matu. Pri konštrukcii je veľmi elegantne využitých viacero momentov – väzba Pe4, obmedzenie pohyblivosti bieleho kráľa dvojicou čiernych figúr, zaclonenie Vg2 pešiakom na základnom rade. Napriek obmedzenému bielemu materiálu je tak obsah dostatočne bohatý, čo ocenil i ruský rozhodca Valerij Kirillov.

Jediná biela figúra (dáma) umiestnená ďaleko od čierneho kráľa dáva tušiť, že si veľa zahrá. V skutočnosti má za bieleho sólo zahŕňajúce 4×2 ťahy. Za čierneho hrajú tri figúry (Ka5, Va2, Sd8) a to spôsobom silne analogickým. Samozrejme, žiadalo by sa povedať pri pohľade na trojicu mien nad diagramom.

Skladbu ocenil rozhodca polročnej súťaže Borislav Gadjanski, ktorý poukázal aj na diagonálno-ortogonálnu analógiu.

V postavení dnešného diagramu je vidieť, že dvaja bieli pešiaci d4 a e4 zavadzajú každý na dvojici bielych línií. Jedna línia (d5-d3 resp. h7-d3) vedie na d3, ktoré je voľne a druhá je namierená na čierneho kráľa a biely by po nej mohol matovať (b6-e3 resp. e7-e3). Pravda, to by nesmela byť potenciálna línia matu napadnutá čiernou figúrou (Dc3 resp. Vf4). Keby sa teda podarilo odstrániť jedného pešiaka a zároveň eliminovať toto napadnutie, mat by bol na svete.

Po týchto úvahách už nie je ťažké nájsť konkrétne riešenia. Obsahujú návrat čiernej figúry po anihilácii pešiaka, priviazanie čiernej figúry a nakoniec mat s väzbou po línii, na ktorej prebiehal čierny návrat. Obe riešenia sú pritom navzájom zviazané transformáciou línií, na ktorých prebieha hra, z ortogonálnych na diagonálne a naopak.