Značka: #n

Úvodník štvorťažky na diagrame pretvorí nepriamu batériu D-S na priamu a perfektne umiestni bielu dámu tak, aby pôsobila nielen po vertikále, ale aj po diagonále (zatiaľ skryte, na c5). V hrozbe biely obetuje Se7 i Jf5 a dáva modelový mat, ktorý sa napodiv čiernemu dosť ťažko bráni.

Obrana 1…Dxc2 síce napadne matové pole e4, ale zároveň zruší napadnutie b5, takže sa biela batéria rozohrá prvý raz a matuje jazdec práve na b5. Branie hrozbového Se7 odblokuje pole e7 pre jazdca a batéria môže hrať druhý raz, s druhým matom pešiakom 4.e3#. Nakoniec po braní Sf3 sa batéria rozohrá tretí raz, jazdec odskakuje na h6 kvôli pokrytiu poľa g4 a po zásahu dámy matuje návratom na f5.

Výborné využitie batérie je umocnené faktom, že maty v hrozbe a prvých dvoch variantoch sú modelové, takže máme pred sebou veľmi dobrú mnohoťažku českej školy.

Štvorťažka na dnešnom diagrame má pomerne komplikovanú stratégiu, ktorá ústi do dvoch analogických variantov, ktoré obsahujú aj formálnu písmenkovú tému.

Úvodník viaže Jc4 a hrozí matovým vedením na poliach d6 a e5. Zdanlivo voľná čierna dáma je zamestnaná krytím matov na poliach f6 a f3, čo síce neznamená jej okamžité preťaženie (keďže tieto dve polia sú na tej istej línii), ale dáma nemôže prísť na pomoc.

Dve hlavné obrany na d4 síce odviažu jazdca a prekryjú bielu dámu k e5, ale čierna veža a čierny strelec sa navzájom prekryjú podľa najlepšej tradície pána Grimshawa (a tiež zablokujú d4 pre každý prípad). Biely tak môže spustiť operáciu „preťaženie dámy“, ktorá musí byť uvedená obeťou na f-stĺpci. Dôvodom je existencia batérie Df7-Jc4-Ka2. V tretích ťahoch biely obetuje figúru na poliach e3 a d6 práve dodatočne pokrytých čiernou dámou (Kellerov paradox) a matuje s využitím preťaženia dámy alebo jazdca, v druhom prípade s väzbou figúry na d4.

Hodnotným je aj vedľajší variant 1…Sc5, v ktorom zaujme najmä nečakaný batériový odťah 3.Ja5+, ale z hľadiska formálnych tém je povšimnutiahodná medzivariantová zámena funkcií ťahov 2.A 3.B 4.CD – 2.C 3.D 4.AB. Úloha je tak skvelým príkladom algebraickej témy podloženej výbornou stratégiou.

(Napodiv ju však nenájdeme v Albume FIDE za obdobie 1998-2000.)

Čierna pozícia vyzerá byť pomerne masívne opevnená, v blízkom okolí kráľa sú nepokryté len polia a6 a d8. Na a6 sa však žiaden biely kameň nevie dostať, z d8 by mohol teoreticky matovať jazdec, ale nevidno, ako by ho tam biely mohol doviesť. Dôležitým prvkom hry je i čierna núdza o ťahy, ktorá na jednej strane bieleho núti poskytovať čiernemu nejaké neškodné ťahy, ale snáď by sa to mohlo dať využiť…

… napríklad tak, že biely by zobral strelcom na b6, jediný ťah čierneho by bol Sxb6 a hneď vzápätí by matovala biela dáma z g1 ťahom Dxb6#. Takže by stačilo priviesť dámu na g1, ale ako? Ukazuje sa, že jediná vhodná cesta vedie cez d1! Tomuto plánu samozrejme vadia Vd1 a Se2, takže ich treba z cesty odpratať. To biely urobí ťahmi Vh1!! (úvodník) a Sd1! (2. ťah). Potom už všetko ide ako po masle.

Podčiarknuté a zrátané, biely si počas 6 ťahov 3x razí cestu pre dámu po troch rôznych líniách. Veľmi zaujímavý task!

Dnešný diagram je dosť neortodoxný, aj keď ide o ortodoxnú mnohoťažku. Totiž v tomto žánri sú dvojčatá, podobne ako v živote, dosť zriedkavým javom. A trojčatá už priam výnimočným. Čo prinášajú po obsahovej stránke?

Biely má v jednotlivých pozíciách tri veľmi rôzne spôsoby vynútenia matu čiernemu kráľovi schovanému v rohu za hradbami pešiakov a figúr. V a) sa biela veža obetuje tak, aby Ph5 získal dosť času na premenu na jazdca a mat s pomocou kolegu. V b) je biela veža použitá na likvidáciu Sa5 tak, aby biely kráľ po pochode mohol vstúpiť na b6 a tak zatiahnuť matovú sieť. Možno najefektnejšie je postavenie c): veža ide až na a1 práve vtedy, keď jej v ceste k čiernemu kráľovi zavadzia pešiak, toho však použije ako baranidlo na rozbitie čierneho postavenia.

Mimoriadny obsah viedol (pochopiteľne) nielen k vysokému oceneniu v turnaji špičkového britského časopisu, ale aj na stránky Albumu FIDE 1998-2000.

Francúzsky skladateľ Olivier Schmitt je v poslednej dobe mimoriadne úspešný v žánri mnohoťažiek. Na dnešnom diagrame je jeden z jeho starších kúskov, ktorý je navyše netypický dĺžkou, keďže Olivier sa sústreďuje skôr na dlhšie skladby s využitím kyvadlových manévrov.

Už úvodník je efektný – dáva voľné pole a navyše nehrozí šachom, ale tichým ťahom 2.Dd2! Napriek tomu je arzenál čiernych obrán pomerne obmedzený a nevidno, ako presne sa čierny poškodí ťahmi 1…Je7, 1…Dxc7 a 1…Db7. Až po dvoch ťahoch bieleho vynucujúcich pochod čierneho kráľa smerom hore sa ukáže, že tematické obrany sú v skutočnosti (veľmi) vzdialenými blokovaniami. To je veľmi elegantné a celkový dojem zo skladby je mimoriadne pozitívny.

Na ktorom poli bude v matovej pozícii biely kráľ?

Tak by mohla znieť otázka, ktorá zdôrazní paradoxnosť riešenia dnešného diagramu. Už ste skúsili odpovedať si?

Ak áno, môžete si pozrieť riešenie a zistíte, že správnou odpoveďou je pole a3!

Presun bieleho kráľa je motivovaný potrebou nezavadzať Turtonovmu zdvojeniu na 4. rade a zároveň nebyť pod paľbou potenciálne premeneného Pe2. Pritom pešiaci na 5. a 6. rade znemožnia kráľovi schovať sa hore, ostáva preto jediné vhodné pole a3.

Diagram s dobrou pointou, dalo by sa povedať veselý, ale dôvod, prečo sme ho vybrali, je trochu smutný. Druhý spoluautor, ruský skladateľ Jurij Fokin, už žiadnu novú skladbu nezloží, keďže podľa dostupných správ zosnul 16.2.2018.

V pozícii diagramu je na diagonále pripravená batéria čS-čK namierená na bieleho kráľa. Jej prítomnosť núti bieleho prispôsobiť svoju hru možným šachom spôsobených potenciálnym pohybom čierneho kráľa. Je teda nutné ho zmatovať bez toho, aby sa čierny kráľ pohol?

Nie, práve naopak. Už v hrozbe sa čierny kráľ rozhýbe s pomocou prekrytia Sc1, pričom biely jazdec preruší líniu šachu, následne ho čK odviaže a jazdec matuje. Obrany pešiakmi majú síce rôzne obranné motívy (otvorenie Vg8 ku g5, resp. priame napadnutie d2), ale škodlivé motívy majú rovnaké – vzdialené blokovanie. Ďalšia hra vo variantoch obsahovo zodpovedá hrozbe, teda 2.-4. ťahy sú prísne analogické.

Vynikajúci obsah.

Na dnešnom diagrame má biely čierneho kráľa na krátkom vodidle a navyše má k dispozícii kamene, ktoré nie sú viazané na väznenie čierneho kráľa. Preto nie je prekvapením, že manévrovaním na kráľovskom krídle postupne zosilní svoje postavenie tak, že mat je nevyhnutný. Hlavnú úlohu má pritom Jf3, ktorý striedavo bráni šach na 5. rade a reálne vylepšuje bielu pozíciu, čo je preplené so zamestnávaním (beschäftigung) čiernej veže rôznymi hrozbami.

Úloha získala vysoké vyznamenie v turnaji, kde bola udelená len jedna cena. Rozhodcom nebol jubilant, ale veľmi dobre teoreticky podkutý nemecký skladateľ (veľmajster) Hans Peter Rehm. 4. miesto spomedzi 36 súťažiacich skladieb, to je vynikajúci úspech.

Pokus 1.Kc6? s odviazaním hrozbovej veže ukazuje, že biely potrebuje zneutralizovať Sd1.

Agresívne 1.Sg4? nielenže napáda čierneho strelca, ale najmä kryje f5, takže vzniká hrozba Sf7#. Branie strelcom čierneho nespasí, pretože sa vzdá prístupu k poľu a4 bez náhrady, takže biely by mohol po dodatočnom pokrytí d4 úspešne matovať. Preto druhý pokus čierny vyvráti skromnejším braním pešiakom.

Biely sa od čierneho poučí a zahrá tiež skromnejší ťah pešiakom 1.g4!, ktorý len kryje f5. Až po braní čiernym pešiakom sa na g4 premelú najskôr biely a potom čierny strelec, po čom už nasleduje očakávaný záver s tichým ťahom bieleho kráľa.