Značka: #3

Trojťažka na diagrame má bielu dámu položenú v rohu ďaleko od hlavného ihriska, obklopenú čiernymi figúrami. Biely zahrá úvodník, ktorým ju v hrozbe dostane do hry, ale čierny má široké spektrum možných obrán s prerušením línie a1-e5.

Obrany na b2 vežou a strelcom presunú priesečník ich línií obrany proti matom z e3 na polia, kde ich môže spoločne prerušiť biely strelec. 2x Nowotného téma.

Na c3 sú až tri obrany. Z nich 1…Jc3 a 1…c3 obe prerušujú Vb3 po horizontále a tak by zdanlivo mohli nasledovať až dve pokračovania: 2.h8D a 2.Sg2+. Ale jazdec na c3 môže šachovať bieleho kráľa, takže vylučuje tichý druhý ťah, zatiaľ čo pešiak odblokuje c4 a tak vylúči šach strelcom.  Je to antiduálová dvojica variantov (aj keď nie úplne čistá). Obrana vežou nakoniec umožní hrozbu jazdcom na b4, pričom v podvariante si ešte zahrá aj dáma matujúca na d4.

Veľmi obsažná trojťažka.

Miniatúrka na diagrame nevyzerá byť zložitá. Va3 kryje g3 a h3, Sa8 kryje h1. Stačí ich nejako vhodne priblížiť a čierny sa nemá ako brániť. Tak napríklad po 1.Sg2 má čierny len ťah 1…h5 a po 2.h4 už hrozí mat… ejha, čierny je v pate. Hm, to znamená, že veci nie sú až také jednoduché, ako sa zdalo.

Riešením je 1.h4! s hrozbou 2.Sg2 a 3.Vh3#. Táto hrozba sa nikdy nezrealizuje, lebo čierny opäť zahrá 1…h5 a pokračovanie nejde kvôli patu. Ale ide iný, ešte lepší ťah strelcom: 2.Bh1!! – obeť ťahom po celej dlhej diagonále.

Nečakane zaujímavý obsah.

Recipročná zámena 2. ťahov bieleho po tých istých obranách čierneho v dvoch fázach je v trojťahovom žánre obľúbenou témou. Trojťažková forma ponúka širšie motivačné možnosti ako dvojťažková a tak nečudo, že sa k tejto téme autori často obracajú.

Dnešný diagram má pripravené dva varianty po braniach strelcom a vežou na f5. Biely následne odláka z 1. radu ostávajúcu figúru a matuje ťahom po otvorenej línii Dh1-a1.

V riešení je motivácia odlišná. Obrany čierneho na f5 tentoraz využije po odlákaní brániaceho kameňa ako otvorenie Dh7 na e4. Tentoraz je mat šachom z d4 rozlíšený predošlou hrou – Sd3 znemožňuje mat pešiakom, Vf3 viaže strelca.

Pekné spracovanie známej témy.

Obrany čiernymi vežami pred úvodníkom na e3 sú silné, lebo čiernemu kráľovi dávajú voľné pole. Biely na na reaguje ako pri tradičnom Wurzburg-Plachuttovi s výmenou 2. a 3. ťahov, pričom pri menej zvyčajnom ťahu čK na uvoľnené d4 matuje biela dáma na dvoch rôznych poliach.

Úvodník zásadne zmení ihrisko a tak aj útoky bieleho. Hrozba využíva pokrytie d4 strelcom, lebo v záverečnom tlaku by biely mohol dať mat Jc7#. Aj Wurzburg-Plachutta sa zmení, vymieňané biele ťahy sú tentoraz Jc3+ a D:e6+.

V sumári sú tak zamenené dva druhé ťahy bieleho s využitím klasickej priesečníkovej témy. Trošku škoda nevyrovnanosti, pokiaľ ide o podvarianty hlavných variantov.

Relatívne obmedzený biely materiál dáva tušiť využitie Siersovej batérie s odskakujúcim Jf5. Pravda, pred úvodníkom nie je pokryté c3, takže je pripravený variant, v ktorom jazdec pri mate pokryje toto pole.

Úvodník c3 pokryje, takže vznikne hrozba s matom na c2, pričom biely jazdec po ceste vyčistí e3. Po obrane 1…J:e2 sa biele pokračovanie zamení a matuje biela veža, ktorá pokryje d3. Likvidácia úvodníkoveho jazdca vežou vyjde čierneho draho, dostane mat jazdcom z nepokrytého poľa b5.

Spolu 1+3 modelové maty.

Dnešný diagram vybočuje z pravidelného rytmu úspešných skladieb slovenských autorov. Je spomienkou na francúzskeho skladateľa René J. Milloura, ktorého odchod zaskočil kompozičnú komunitu (18.6.1943–18.6.2024).

V trojťažke sa rozohráva boj, v ktorom sa strieda tempo po 1. ťahu bieleho s hrozbami po jeho 2. ťahoch. Hlavným obrancom za čierneho je Sg7, jeho 1. ťah určuje bielu premenu v 2. ťahu – štvorica bielych pešiakov sa premieňa s dvojitou hrozbou. Toto určuje aj paradoxný úvodník, veža nesmie zavadzať.

René J. Millour bol známy svojimi skladbami so zmnoženými premenami na rôzne spôsoby, ale aj inými jemnými výtvormi. Česť jeho pamiatke!

Na dnešnom diagrame má pred úvodníkom aj po ňom čierny kráľ voľné pole d4. Stojí na ňom biely jazdec, ktorý v hrozbe podporuje bielu dámu pôsobnosťou na f5. Preto jeho branie je prirodzenou obranou.

Ukazuje sa, že keby na d4 zobral „hocijaký“ kameň bez pôsobnosti, mohol by biely matovať po blokovaní až tromi rôznymi spôsobmi. Navyše v každom z nich je druhý biely ťah obeťou umožňujúcou následný matujúci ťah.

Lenže každé branie na d4 konkrétnou figúrou (Jc2, Sa1, Va4) dve z pokračovaní vylučuje. A tak máme pred sebou príklad klasickej Stocchiho témy s trojnásobným blokovaním jedného poľa s antiduálovým vylučovaním dvoch z troch pokračovaní.

Paráda.

Kľúčovou matujúcou figúrou bieleho je veža. Keďže jej zavadzia v prístupe na čierneho kráľa jeho biely náprotivok, ktorému sa nedá ľahko odstúpiť z prvého radu kvôli pešiakom, musí biely pristúpiť k výnimočnému riešeniu. Tým je viacnásobné použitie veľkej rošády. Samozrejme popri tom sa biely musí postarať aj o voľné pole g2, prípadne po prvom ťahu Jh4 o voľné pole h2. Výsledkom je pestrá paleta rôznych permutácií (v približnom matematickom zmysle) ťahov a variácií (v umeleckom zmysle) priamočiarych útokov.