Značka: #3

Tojťažka na diagrame má monumentálny obsah. Keby sme sa pozreli len na riešenie – 1.Jg6! vedie k hrozbe a dvom variantom, v ktorých biely naháňa čierneho kráľa po poliach d5, c5 a d6 tak šikovne, že vznikne rotácia 2. a 3. ťahov bieleho.

Už s týmto obsahom sú mnohí autori spokojní. Ale nie Peter. Pridal aj symetrickú zvodnosť 1.Jc2?, v ktorej sa naháňačka opakuje, ale inak – a výsledkom je druhá rotácia, ktorá navyše v porovnaní s riešením ukazuje cyklickú zámenu 2. ťahov v hrozbe a 2 variantoch – Šedejov cyklus.

Ale to ešte stále nie je všetko. V pozícii je prítomná aj zdanlivá hra, ktorá pridáva tiché tematické pokračovanie po tematickej obrane, čo zároveň dáva ďalší hrozbový paradox.

Kto by v takomto prípade riešil branie voľného poľa e4 úvodníkom aj zvodníkom?

Výstavná skladba, ktorá sa dostala aj do Albumu FIDE 2007-09 (pod číslom B64).

V pozícii diagramu sú dve biele figúry tak trochu bokom od hlavných udalostí. Sh7 je zakrytý čiernou dvojicou strelec+veža, Db3 je zase odstavená bielym pešiakom. A práve ten vykoná prvý ťah, čím vznikne hrozba, ktorá okrem iného obsahuje zásah bielou dámou až na f7.

Dve obrany čiernymi vežami majú rozličné škodlivé motívy. 1…V:f6 otvorí Sh7 a 1…V:d6 blokuje d6. Ale obe tieto oslabenia čierneho biely využije na obete dámy na polia, kde ju môže brať vždy dvojica čiernych figúr. Všetky tri hry sa tak rozvetvia do dvoch pokračovaní.

Ostrá hra.

Možnosti čierneho v diagramovej pozícii sú veľmi obmedzené. Má k dispozícii len ťahy Kh4 a h4. Bielemu stačí, aby zaktivizoval svoju dámu a už predsa musí vedieť nejako čierneho doraziť. Lenže ako presne?

Ukazuje sa, že bielemu vlastne dosť zavadzia Vf2. Bráni najmä potenciálnemu matu Df2, ktorým biely dokáže pokryť voľné pole h4. Kam s ňou? Správnym manévrom je 1.Vf8! a po 1…Kh4 2.Df7 s prípravou matu na f2 po návrate čierneho kráľa. To je známe Loydovo razenie dráhy v opačnom smere.

Lenže čo keď čierny sám seba spatuje obranou 1…h4, čo robiť? Vtedy by bez Vf8 mohol biely matovať po 2…Kf4 3.Db8#, len zase zavadzia veža. Kam s ňou? No predsa čo najďalej 2.Va8!! a následne príde očakávaný mat dámou. To je vlastne bristolské razenie dráhy v rovnakom smere.

Veľmi inštruktívne spracovanie dvoch rôznych razení dráhy v trojťažke.

Úvodník berie voľné pole f6 (a uteká jazdcom z možného brania čiernym kráľom), ale zároveň dáva voľné pole d5 (a teda obetuje vežu). Je teda v poriadku z hľadiska kritérií zvyčajne kladených na prvý ťah riešenia.

Hrozba končí modelovým matom po druhej, aktívnej obeti veže. Čierne figúry zhromaždené na 8. rade napodiv nemajú žiadnu silnú obranu proti hrozbe, aj Jc8 je prišpendlený ku poľu d6, ktoré musí kryť kvôli krátkemu matu.

Jednou obranou je prijatie obete veže kráľom, to vedie k druhému modelovému matu s čiernym kráľom na novom poli e4.

Druhou obranou je odblokovanie poľa f7 pešiakom, čo však vedie k zablokovaniu f6 a ďalšiemu modelovému matu s Kd5. V ňom si zahrá aj biely kráľ.

Celkovo 3 modelové maty s dôsledným využitím aj bieleho pešiaka. Pekný príklad českej trojťažky s polovičným slovenským autorským vkladom.

Úvodník vytvorí batériu na stĺpci g, ktorá hrozí dvojšachom. Obrany vežou na poliach f3 a f5 poskytujú čiernemu kráľovi potenciálne voľné polia po prípadnom 2.Je5+ Kf4 3.Dg4+. Ale biely v týchto prípadoch vežu zoberie jazdcom a vytvorí akoby dve rôzne postavenia po úvodníku dvojťažky, kde jazdec f3/f5 kryje polia g5/g3 a tak hrozí vhodné branie vežou na h4. Odchody kráľa na h3 alebo h5 potom vedú k tematickým variantom, ktoré spolu s hrozbami vytvárajú známu cyklickú tému – Šedejov cyklus v medzivariantovej podobe.

Transformácia fáz dvojťažky do variantov trojťažky je stále populárnou formou rozvoja trojťažkového žánru.

V dvoch hlavných variantoch dnešnej trojťažky sa čierny bráni braním oboch jazdcov, čím sprístupní pre prípad hrozby svojmu kráľovi branie toho druhého. Ale obe tieto obrany umožnia bielemu priviazať brániacu figúru, čím vzniknú hrozby v 3. ťahu s matmi využívajúcimi tieto hrozby. Následne čierny môže využiť voľné pole pre kráľa – tieto úteky vedú k matom ťahmi, ktoré v druhom variante viazali (boli to 2. ťahy). Alebo sa môže brániť na poliach d5 a e4, čo vedie k matom s braním, ktoré boli v druhom variante hrozbami.

Dve recipročné témy z oblasti zámeny funkcie ťahom – pseudo le Grand a pseudo Salazar – v medzivariantovej podobe poskytovanej trojťažkovým žánrom.

Výborný úvodník obetuje bielu vežu a vymieňa nebezpečné voľné pole d4 za (pre bieleho) prívetivejšie f4 (keďže to priťahuje čierneho kráľa ku bielemu).

Nasleduje po ňom tichá hrozba, v ktorej likvidácia bielej veže vedie k prvému modelovému matu. Rovnako tak vedú k modelovým matom obrany v 1. ťahu čierneho, keď:

• Pe3 odblokuje toto pole odchodom, ale pritom otvorí líniu g1-a7,
• Ke5 berie Sd5, čím sa prečistí 5. rad,
• Ke5 berie Vf4, čím sa čierny kráľ opäť priblíži k bielemu (a nasledujú ťahy z hrozby vo vymenenom poradí.

Spolu 4 modelové maty (keď pokladáme dva podvarianty po 1…K:d5 za ekvivalentné). Pekná česká trojťažka.

Na dnešnom diagrame máme možnosť obdivovať jednu špičkovú trojťažku. Úvodník síce uvádza do hry dámu, ktorá po 1.c3! napadne Pe4, ale kvôli silnej čiernej dáme zatiaľ nemôže aktívne zasiahnuť.

Hrozba je preto tichá, 2.Sh3! pokryje voľné pole g4 s ďalším 3.Vh8#. Obrany dámou v hrozbe vedú k iným matom, 1…D:e5 zablokuje e5 a 1…D:g4 dámu priviaže a umožní matovať bielej kolegyni.

Hlavnou tematickou obranou je 1…e6, ktorou sa zatvorí vodorovná línia Vc6, takže pri trvaní na hrozbe by prišlo 2.Sh3 D:e5 3.Jh6+ Kf6! Ale pešiak zablokuje e6, takže môže prísť vytvorenie inej línie väzby 2.Vc5! s hrozbou 3.Jh6#. Obrany čiernou dámou teraz majú odlišnú škodlivú motivácie, 1…D:e5 teraz dámu priväzuje a znovu matuje biela dáma, 1…D:g4 zase blokuje g4 pre mat vežou.

Hra vo vedľajších variantoch nie je už až taká podstatná, dosiaľ popísané úplne vystačí, keďže ide o mezivariantové spracovanie náročného Šedejovho cyklu. Zaslúžené vysoké ocenenie vo švédskom odbornom časopise.

Postavenie Sh8 za jazdcom a kráľom napovedá veľa o úvodníku. Ten vykoná biely kráľ a tak otvorí možnosť na rozohranie Siersovej batérie, ktorá hrozí matom s väzbou Vf3. Kľúčovým obrancom je Sg1, ktorý buď napadne matové pole g3 alebo braním pešiaka uvoľní pole f4. Po týchto obranách nasledujú iné odskoky Jf6 z batérie, raz matuje sám na f2 alebo podporí bielu vežu matujúcu z e3. Oba tieto maty sú opäť s väzbou Vf3. Ostáva ešte obrana batériovým šachom 1…f4+, ktorú umožnil úvodník a biely opäť využije Jf6 na krížny šach nasledovaný matom od Vf8, so štvrtou väzbou veže.

Veľmi pekná trojťažka so 4 matmi s väzbou využitou vzhľadom k 4 poliam tvoriacim kríž okolo Vf3.

Trojťažka na diagrame má bielu dámu položenú v rohu ďaleko od hlavného ihriska, obklopenú čiernymi figúrami. Biely zahrá úvodník, ktorým ju v hrozbe dostane do hry, ale čierny má široké spektrum možných obrán s prerušením línie a1-e5.

Obrany na b2 vežou a strelcom presunú priesečník ich línií obrany proti matom z e3 na polia, kde ich môže spoločne prerušiť biely strelec. 2x Nowotného téma.

Na c3 sú až tri obrany. Z nich 1…Jc3 a 1…c3 obe prerušujú Vb3 po horizontále a tak by zdanlivo mohli nasledovať až dve pokračovania: 2.h8D a 2.Sg2+. Ale jazdec na c3 môže šachovať bieleho kráľa, takže vylučuje tichý druhý ťah, zatiaľ čo pešiak odblokuje c4 a tak vylúči šach strelcom.  Je to antiduálová dvojica variantov (aj keď nie úplne čistá). Obrana vežou nakoniec umožní hrozbu jazdcom na b4, pričom v podvariante si ešte zahrá aj dáma matujúca na d4.

Veľmi obsažná trojťažka.