Značka: s#

Nedá sa povedať, že by čierny mal v pozícii diagramu príliš veľa možností pohybu. Ťahy D:f5 a g4 okamžite matujú. Na brania vežami V:h6 a V:d3 je pripravené pokračovanie. Ostávajú neškodné ťahy pešiakom c3, ktoré biely zlikviduje braním v úvodníku. To by na oceneniahodnú úlohu nestačilo. Vstupujú preto do hry ešte dva tematické pokusy s hrozbami, ktoré vyvracajú práve ťahy čiernou vežou na uvoľnené polia. Tým vzniká možno trochu nečakane dvojica hrozbových paradoxov. Nie zlé, napriek tomu, že oba tematické varianty sú pripravené už na diagrame.

Tému turnaja samomatov v Marianke 2009 navrhol rozhodca Karol Mlynka a bola ňou rošáda v úvodníku s#2. Dnešný diagram v súťaži zvíťazil a môžeme si pozrieť prečo.

Obyčajné blokovanie poľa f1 bielou vežou je zvodníkom, po ňom biely donúti čierneho matovať priamym šachom po stĺpci e. Vyvrátením je voľný ťah jazdcom c1, ktorý navyše aj prekryje stĺpec e.

Riešenie je tematické, úvodník uprace bieleho kráľa do novej matovej siete a biely čierneho donúti matovať neutralizáciou veže – raz ju zoberie, raz ju priviaže. Strategicky zaujímavá zámena dvoch pokračovani Z-22-24, aj keď konštrukcia naznačuje, že v krátkom časovom priestore autor veľmi bojoval s korektnosťou.

Dnešný samomat bol vysoko ohodnotený v ročnej súťaži britského časopisu. Rozhodcom bol Jiří Jelínek, ktorý okrem modelových matov osobitne okomentoval formálnu tému. Analóg Zilahi témy v samomate nesie (aspoň v niektorých kruhoch) meno českého skladateľa Rudolfa Svobodu a je charakterizovaná výmenou funkcií dvoch čiernych kameňov – v jednej línii hry je kameň A braný a kameň B matuje, v druhej línii je braný kameň B, zatiaľ čo matuje A. V samomate J. Holubca je jedno z týchto braní nahradené tematickou tvorbou dvojníka odstránením  veže zo šachovnice – neštandardný prístup. Forsírovaný postup s minimom tichých ťahov asi nikoho neprekvapí, ale sú tam aj také v oboch riešeniach, čo je rozhodne plusom.

Úvodník dnešného samomatu je silným pozitívom: biela dáma odchádza z centra boja a vytvára hrozbu s využitím presunu čierneho kráľa a pešiakovou batériou, ktorá súčasne vyrieši neuralgický bod bielej pozície. Ním je voľné pole d3, o ktoré sa popri vynútení šachu bielemu kráľovi musí postarať.

V prvej obrane čierna veža napadne a5, ale súčasne otvorí dlhú diagonálu, takže biely môže využiť väzbu Jc6, pričom d3 zablokuje. V druhom variante čierny zruší svoju batériu Sh8-Pe5-Kc3, ale umožní mat jazdcom na e4, d3 pritom pokryje čierny pešiak braním vo vynútenom druhom ťahu. Nie je to veľmi jednotné, ale strategicky zaujímavé, čo (popri úvodníku) ocenil aj rozhodca – jubilant.

Na dvojťahový samomat veľmi elegantná pozícia (bez bielych pešiakov) ani nenaznačuje tematiku. V oboch fázach sa vyskytuje predĺžená obrana jazdca c4. Vo zvodnosti po ľubovoľnom ťahu útočí Vf2 (pôvodne z g2), po predĺženej obrane útočí biela dáma. V riešení sa funkcie bielych figúr vymenia, po ľubovoľnej obrane ide dáma, po predĺženej veža. Teda ide o zámenu dvoch útokov po ľubovoľnej obrane a predĺženom útoku. Kto by to povedal?

Diagramová pozícia samomatu je dosť nezvyčajná. Nikde žiadna čierna batéria, najmä čierne figúry sú tak akoby voľne rozhodené po šachovnici. To často indikuje obsah s modelovými matmi. Avšak v tomto prípade je obsah v podstate strategický.

V hrozbe a dvoch variantoch s braním Sg2 hra prebehne podľa rovnakého scenára. Biely presunie čierneho kráľa tak, aby v treťom ťahu mohol obeťou veže b2 prilákať čiernu dámu na pole, z ktorého bude matovať. Následne svoju figúru z 2. ťahu aj čierneho kráľa presunie naspäť na ich diagramové pozície a vynúti mat dámou.

Veľmi vydarený samomat dnes už zavedenej martinsko-pražskej veľmjstrovskej dvojice.

Duo čiernych veží je v diagramovej pozícii oddelené od bieleho kráľa. Biely preto musí vyriešiť problém, ako veže zacieliť do rohu. Dva varianty ukazujú dva rôzne prístupy. V prvom variante po tom, čo Va6 odstúpi od krytia b6, biely prinúti vystreliť pešiakovú batériu na stĺpci a. V druhom variante zase biely postupne odvedie druhú vežu na 8. rad okolo statického čierneho kráľa. Oba varianty končia modelovými matmi. Tento obsah je okorenený dvomi pokusmi, ktoré podčiarkujú strategický obsah úvodníka – tento pokryje obe polia b6 aj c5 – pričom pokusy nedostatočne pokryjú vždy len jedno z týchto polí.

Existuje nemálo samomatov, v ktorých čierny v prvom ťahu berie pešiakom na 1. rade, premieňa ho na ľahkú figúru, takto vytvorí horizontálnu batériu a následne biely vynúti jej otvorenie. Štefan Sovík však dokázal k tomuto mechanizmu nadpojiť dve „slovenskejšie“ témy:

• medzi dvojicou variantov prebehne recipročná výmena 2. a 4. ťahu,
• medzi zdanlivou hrou a riešením prebehne zámena dvoch obrán.

Za bieleho majú hlavné slovo dve jazdcové Siersove batérie, čo tiež pridáva obsahu na jednotnosti.

Tento samomat nielen zvíťazil v celoročnej súťaži kvalitného holandského časopisu, ale dostal sa aj do Albumu FIDE za obdobie 1989-1991.

Dve biele dámy na dnešnom diagrame sú neštandardným zjavom. Vizuálne zaujme aj bezpešiaková pozícia, v ktorej sú figúry akoby len tak rozhodené po šachovnici a je ťažké uhádnuť, čo za obsah možno očakávať. Forma dvoch riešení naznačuje aspoň dva rôzne maty, ale vo výsledku to nie je celkom tak. Tie dva maty, ku ktorým hra vedie, nie sú rôzne, sú vlastne úplne rovnaké, ibaže posunuté o jeden stĺpec. Čiže máme dočinenia s klasickým farebným echom, v tomto prípade nemodelového matu. Zaujala aj rozhodcu v renomovanom anglickom časopise, ktorý samomatu udelil vyznamenanie i napriek spomínaným dvom dámam.