Značka: #2

V 90. rokoch získala na krátku dobu popularitu kombinácia dvoch písmenkových tém:

• Fleck – jej podstatou je prítomnosť aspoň trojnásobnej hrozby, pričom tie isté maty vychádzajú jednotlivo po rôznych obranách
• Lačného cyklus – cyklická zámena troch matov v dvoch fázach po aspoň troch obranách.

Dnešný diagram ukazuje jedno z najvydarenejších spracovaní kombinácie Fleck + Lačný, s 15 kameňmi v aristokratickej pozícii (bez pešiakov).

Dvojťažka Štefana Sovíka z Nitry sa vyznačuje aktívnou hrou dvojice bielych ťažkých figúr, ktorá je previazaná najmä ich výskytom alebo neprítomnosťou na diagonále b7-e4. V dvoch zvodnostiach veža túto línu predbežne otvára a dáma matuje z b7, pokiaľ sú splnené ďalšie potrebné podmienky na mat. V riešení naopak príde najskôr dáma na b7 a podľa čiernej hry biely otvára vzniknuvšiu batériu správnym spúsobom. Takto je prirodzene dosiahnutá recipročná zámena funkcie ťahov (prvý ťah, mat). Okrem toho v doplnkovej zvodnosti biela dáma skúša útočiť po inej diagonále h6-e3, čo vedie k novým matom, takže okrem zámen funkcií ťahov je v úlohe spracovaná aj viacnásobná zámena matov. Pekné.

Riceov cyklus (známy aj ako cyklický Zagorujko alebo cyklická zámena troch matov v troch fázach a dvoch variantoch) je pomerne náročnou témou. S ohľadom na počet existujúcich príkladov je možné povedať, že asi náročnejšou než bežná cyklická zámena v dvoch fázach a troch variantoch (Lačného cyklus).

Dnešný diagram je jedným z motivačne jednoduchších spracovaní Riceovho cyklu. Väčšina hry sa točí okolo vzniku a rušenia krytia polí okolo čierneho kráľa. Veľmi hodnotným prídavkom je využitie tematického matu B (Dd2#) vo funkcii hrozby v riešení, čo dáva dva dodatočné hrozbové paradoxy.

Zaslúžená cena už pred 30 rokmi.

Abstraktná väzba Jc4 by teoreticky bielemu umožnila tri maty Vgb2#, Va3#, Ja5#. Dva zvodníky a úvodník riešenia tohto jazdca priväzujú, ale každý z týchto ťahov súčasne oslabuje bielu pozíciu otvorením čiernej línie a tak vždy iný z uvedenej trojice matov nehrozí. Takto je motivovaný cyklus dvojitých hrozieb. Tieto hrozby sú ďalej separované trojicou čiernych ťahov, pričom každý z nich vylučuje svoj mat a tak vzniká kolotočová zámena. Chýbajúci mat z kolotočovej zámeny sa objaví po nových obranách. Takto je spracovaná zámena Z-33-63, pravda, v podobe poloobrán.  Napriek tomu (alebo vďaka tomu?) veľmi moderná dvojťažka, ktorá zvíťazila v slovenskej spomienkovej súťaži.

Čo dodať k tomu, že úvodník dáva dve voľné polia? Že predĺžený útok bieleho sa musí vysporiadať s predĺženými obranami? A že vo zvodnosti a riešení prebehne cyklus ťahov vo funkcii hrozby, matu po ľubovoľnej obrane a matu po predĺženej obrane? Asi toľko, že ide o skvelú dvojťažku, ktorá si vysoké ocenenie v súťaži rozhodne zaslúžila.

Dnešný diagram je príkladom na tému, ktorá zapadla prachom. Rozhodca Karol Mlynka o nej vo výsledku napísal:

„Autorova téma: matujúce tahy vo zvodníkoch sa cyklicky striedajú na zvodníkových poliach. Všetky zvodníky obsahujú jednotný zoslabujúci motív blokovania pola matujúcej figúre. Kombinácia s dalšou konštrukčnou témou albino vyniesla skladbe vysoké vyznamenanie.“

Matujúce ťahy vo zvodníkoch nezdôrazňujeme, keďže varianty sú rovnaké ako v riešení. Ale syntéza jednotnej motivácie s klasickou témou albino má svoje čaro.

Cyklická zámena matov po štyroch obranách je klasická ťažká téma, ktorej prototyp od majstra Lačného získal v roku 1955 II. cenu v Magyar Sakkélete. Dnešný diagram dokonca vyhral turnaj, ktorého sa zúčastnil o 27 rokov neskôr. Mechanizmus zámeny využíva na rozdiel od prototypu naplno oba úvodníky a rozhodne stojí za bližšie preskúmanie motivácia vedúca k jednotlivým matom. Veľmi pekný výkon súčasného predsedu SOKŠ.

Veľmi obsažný komplex novostrategických tém vyniesol dnešnému diagramu delené najvyššie ocenenie v populárnom každoročnom turnaji, ktorý organizovali poľskí priatelia.

V obsahu zohrávajú kľúčovú úlohu polia d4, e4 a f4 spolu s figúrami, ktoré na nich stoja. Okamžité blokovania d4 a e4 vedú k matom zdanlivých hier. Pokus 1.Dd2? s dvojitou hrozbou vedie pri porovnaní s nasledujúcou zvodnosťou a riešením k Dombrovskisovej téme, naopak porovnanie týchto fáz so zdanlivou hrou dáva Hanneliusovu tému vo forme obrán. Po formálnej stránke je ešte potrebné prirátať zámenu hier Z-32-36, ale dôležité je aj podopretie kvalitnou stratégiou s blokovaním a antiduálovým vylučovaním niektorých pokračovaní, vrátane Suškovovej témy.

Aby sa nezabudlo, úloha sa dostala aj do Albumu FIDE…

Dnešný diagram je učebnicovým príkladom kombinovanej trojfázovej zámeny hier v dvoch variantoch. Pri porovnaní zvodností 1.d:e3?, 1.Je2? a riešenia 1.Jc2! je možné objaviť nasledovné vzťahy:

• všetky tri prvé ťahy pokrývajú druhý raz d4, preto môže vždy byť rovnaká hrozba 2.Ve5#,
• 1…Jg7 bráni prerušením Sh8 ku e5, ale škodí si mierne rozdielne, 2x zrušením krytia e3 a 1x zrušením krytia g3,
• ťah Pd3 vždy odblokuje d3, čo je obranný motív, ale konkrétny možný ťah je vždy umožnený úvodníkom – 1x odblokovanim pešiaka a 2x poskytnutím kameňa na branie týmto pešiakom, vždy ale nasleduje mat strelcom na c2.

Vo výsledku je 3x zamenený mat po 1…Jg7 a 3x zamenená obrana vedúca k matu 2.Sc2#. Spolu Z-32-44.