Značka: #2

Rozhodca Vasil Markovcij označil základnú schému za už v minulosti dosť využitú, napriek tomu neváhal s udelením prvej ceny vzhľadom k inovatívnym doplnkom.

Zrušenie krytia polí c3 a b4 zo zdanlivých hier je nahradené priviazaním v obranách riešenia (ale treba povedať, že nejde o zámenu obrán, keďže v riešení oba maty po prípadných neobranách vychádzajú),  dve zvodnosti pridávajú ďalšie novostrategické zámeny (čistú zámenu  obrán, zámeny matov oproti zdanlivým hrám).

Marek Kolčák je bezosporu známejší ako riešiteľ než ako skladateľ. Napriek tomu z času na čas zloží pútavú skladbu, väčšinou z oddelenia retroskladieb. Dnešný diagram je dôkazom, že ani dvojťažky preňho nie sú cudzím územím.

Dva tematické pokusy majú spoločné pokrytie polí, z ktorých odchádzajú líniové figúry (V/S) hroziace batériové maty, a tiež vyvrátenia na poliach uvoľnených úvodníkmi. Prvý ťah riešenia vykonáva kráľ, pokryje polia d6 a e6, otvorí 8. rad pre hrozbu dámou, no najmä sa vystaví dvom čiernym šachom. Biely však oba šachy dokáže odraziť a pritom krížnymi šachmi sám matuje. Výsledkom je klasická Dombrovskisova téma so šachujúcimi obranami v riešení.

Len pochvalná zmienka v primárnom turnaji, ale zato zásah v Albume FIDE.

Dve zvodnosti v dvojťažke sú odštartované tematickými úvodníkmi bielymi vežami viažucimi čierne tematické figúry Jc5 a Dd4. Hrozby zvodností sú tiež tematické a využívajú uvedené väzby, v dvojiciach variantov sa recipročne zamení funkcia úvodníkov a hrozieb z druhej zvodnosti. Riešenie k tomuto obsahu prihadzuje ešte zámenu dvoch matov a to do podoby Hanneliusovej témy po obranách 1…D:e4 a 1…J:e4.

Veľmi bohatý novostrategický obsah v peknej lehenovskej konštrukcii.

Meno nad dnešným diagramom nie je svetovo známe, ale napriek tomu je dvoťažka svojím spôsobom unikátna. Pridáva ďalšiu zámenu dvoch matov k náročnej cyklickej téme Z-32-23 (známej aj ako Riceov cyklus).

Konkrétne druhá zvodnosť, tretia zvodnosť a riešenie vytvárajú cyklickú tému troch matov vežami a zvodnosť 1.Da6 zamieňa maty po tematických obranách.

Jedinou škvrnkou na úlohe ako celku je fakt, že všetky zvodnosti majú rovnaké vyvrátenie. Z ostatných pohľadov je to majstrovské dielo.

Dnes sa vydáme do klasického obdobia, keď aj jednofázová dvojťažka mohla silne zaujať. V diagramovej pozícii má čierny  kráľ voľné pole d4, ale na ťah kráľa je pripravený mat s aktívnymi väzbami troch figúr.

K voľnému poľu d4 vedú tri biele línie, na ktorých stoja čierne figúry. Po ich odchode by teoreticky mohol biely matovať jedným z trojice matov S:d3#, Jd6#, Je5#. Ale v riešení sa rozohrá vylučovanie duálov. Konkrétne, každá z trojice čiernych tematických figúr má práve jednu obranu, po ktorej nasleduje len jeden z trojice matov vďaka rozmanitým antiduálovým motívom.

Nakoniec po ťahu čierneho kráľa na voľné pole nasleduje opäť mat s aktívnymi väzbami troch čiernych figúr – ale zamenený.

Dnešný diagram je vybraný z obdobia zlatého veku trojfázových zámien. Dve zvodnosti a riešenie spolu zamieňajú maty po ťahu kráľa a ľubovoľnom  odchode Jd4, a to s istým opakovaním. Konkrétne medzi zvodnosťou 1.Db4? a riešením prebehne recipročná zámena matov V:f5# a J:h3#, prvá zvodnosť pridáva obyčajnú zámenu matov. Drobným negatívom je rovnaké vyvrátenie oboch zvodností 1…f4!, pozitívom rozhodne úvodník, ktorý pridáva voľné pole f6.

Začnime analýzu dnešného diagramu riešením. Úvodník 1.Jf4 je fantastický, dáva dve voľné polia a hrozí matom z dvojitej batérie (priamej na stĺpci a nepriamej po diagonále ku f4). Obrany čiernym jazdcom otvárajú Sg1 k voľnému poľu a umožňujú ďalšie dva batériové maty. 1…d4 blokuje voľné pole, štvrtý batériový mat prerušuje Sb3. Aj obe obrany kráľom na voľné polia vedú k iným batériovým matom. To je spolu šesť rôznych batériových matov jedným jazdcom. Nie zlé.

Ale to nie je všetko. Všimnime si ešte obranu s braním hrozbového jazdca, ktorá znamená mat dámou. Spolu s trojicou obrán 1…Jg4, 1…Jd3 a 1…d4 je k dispozícii aj v diagramovom postavení. (Samozrejme, obrany kráľom pred úvodníkom neexistujú.) A nielen to – nasledujú po nich maty – iné maty ako v riešení. Máme teda pred sebou veľmi efektnú zámenu štyroch matov, ktorá bola zaslúžene ocenená vysokým vyznamenaním.

V diagramovej pozícii je pripravený mat 1…Jf2 2.S:f2#. Ale (samozrejme) biely nemá vyčkávací ťah, takže musí čiernemu ponúknuť ešte nejaké iné obrany. Väzbu na 3. rade môže využiť na odviazanie Sf3, po ktorého obranách môžu nasledovať batériové maty s jeho braním. Toto sa zopakuje v dvoch zvodnostiach a riešení, so sumárnym výsledkom v podobe trojfázovej zámeny dvoch matov. Veľmi dobré je aj to, že práve úvodník provokuje tri rôzne šachy bielemu kráľovi.

Zaujímavý výtvor nášho medzinárodného majstra.

Len veľmi málo úlohám sa podarí dočkať tej pocty, že sú vybrané ako tematické príklady pre svetovú súťaž. Nemusia to byť práve fantastické kúsky. Dôležité je, aby výrazným spôsobom spracovali tému, ktorú chce zadávateľ presadiť do súťaže.

Po tomto úvode asi neprekvapí, že práve dnešný diagram bol takýmto príkladom. V 9. svetovej súťaži bolo dvojťažkovou témou opakovanie hrozieb z pokusov ako matov vo variantoch riešenia, pričom každý takýto mat musel byť hrozbou aspoň v dvoch pokusoch.

V tomto prípade sú takéto maty tri: D:c5#, V:e4# a Sc3#. Každý z nich je hrozbou v práve dvoch pokusoch. Ale fantastické je, že v riešení idú tieto maty presne po obranách, ktoré ich v pokusoch vyvracali, ako aj cyklicky posunute vyvracali. Tým sú v jednej úlohe spracované tri hrozbové paradoxy aj cyklický antiparadox.  S prižmúrením oka by sa dalo hovoriť aj o Dombrovskisovej téme (trojprvkovej) a cyklickej Hanneliusovej téme. Ale treba priznať aj absenciu nulovej fázy – varianty riešenia sú pripravené už v zdanlivej hre.

(Samozrejme, táto dvojťažka je aj v Albume FIDE.)

Dnešný výlet do minulosti je inšpirovaný prvou svetovou súťažou v kompozičnom šachu. Bulharsko predložilo tému, v ktorej sa vyžadovalo postupné blokovanie najmenej dvoch polí v tej istej línii hry. Mnohoťažka J. Havrana úspešne bodovala pri uverejnení v súťaži Pravdy.

Okamžitá akcia dvojice bielych jazdcov zlyháva kvôli dvom vzdialeným voľným poliam e7 a f7. Biely preto využije maximálnym spôsobom ostávajúcu figúru Vc5. Štyrmi ťahmi priláka na uvedené polia čierne kamene Sb2 a Jb5, po čom už vyjde pôvodný zámer. Čisté a priamočiare.