Značka: #2

Dvojťažka na diagrame je uceleným príkladom na syntézu 3 tém s menami skladateľov, ktorí ich (pravdepodobne) neobjavili:

• Barnes: dvojitá hrozba jednej fázy (v tomto prípade hrozby riešenia A, B) sa rozdelí do jednoduchých hrozieb iných dvoch fáz (tu zvodností).
• pseudo le Grand: recipročná zámena funkcie ťahov hrozba – mat po rôznej obrane – v tomto prípade medzi zvodnosťami AaB-BbA.
• Zagorujko: zámena 2 matov v troch fázach – tu po obranách ab nasledujú maty BC-DA-EF.

Ako to už býva, písmenková téma nie je často to najdôležitejšie, tým je aj v tomto prípade motivácia zámien, pričom ide najmä o pokrývanie polí prvými ťahmi s dôrazom na postavenie bielej dámy.

Dvojťažka na diagrame je jedným z prvých spracovaní Lačného cyklu a to konkrétne v mechanizme objavenom britským skladateľom Normanom Macleodom.

Obrany v zdanlivej hre 1…Sd4, Jd6, J:e6 škodia čiernemu postupne zatvorením línie k c4, blokovaním d6 a blokovaním e6. Po úvodníku, ktorý prináša dve hrozby, sú tieto čierne ťahy obranami proti obom hrozbám, ale vďaka premiestneniu bieleho jazdca sa škodlivé motívy mierne zmenia a samozrejme sa zmenia odpovede bieleho – ide o blokovanie d4, blokovanie d6 (s využitím na inej línii) a zatvorenie línie k c4. Výsledkom je cyklická zámena matov po troch obranách.

Skvelá klasická dvojťažka.

V dnešnej dvojťažke má biely tri rôzne významné možnosti ako pohroziť matom Ve4# tak, že pokryje pole f5. Tri čierne ťahy 1…Da8, 1…J:c4 a 1…e:f5 sa vystriedajú po 2x vo funkcii obrany a 1x vo funkcii vyvrátenia, pričom po obranách vždy nasleduje iný mat.

V riešení potom biely vytvorí hrozbu 2.V:f2# s využitím batérie. Táto batéria hrá podstatne aj po už známej obrane 1…e:f5, keď zrazu nasleduje mat Ve4#, ktorý táto obrana predtým 3x bránila. Hru dopĺňa ešte jeden variant s úplne novým obsahom, opát s hrou batérie.

Obsah zvodností v podobe kombinovanej zámeny so vzorcom Z-32-36 je v riešení rozšírený na celkový vzorec Z-42-48. Taktiež sa v hre vyskytuje 3x hrozbový paradox riešenie vs. 3 zvodnosti, s tematickou obranou 1…e:f5. Menej zvyčajný komplex tém spracovaná s použitím vznikajúcej batérie.

Štvorica pokusov má len 2 rôzne hrozby a ešte obe sú na pole f3. Keď biely v pokuse oslabí pole d4, vyvrátením je branie na e3. Po oslabeniach e5 vyvracia branie na f5. V dôsledku toho sa prestriedajú 4 dvojice hrozieb (AB) vs. vyvrátení (ab), v podobe Aa!, Bb!, Ab!, Ba!

V riešení sa tieto vyvrátenia stanú obranami a vďaka blokovaniu polí e3 a f5 idú po nich presne maty, ktoré hrozili, konkrétne v podobe 1…a 2.A#, 1…b 2.B#. Tým je dosiahnutá veľmi jednotná kombinácia Dombrovskisovej a Hanneliusovej témy.

Napriek tomu, že tematické maty z riešenia sú pripravené, je to veľmi pekný príklad komplexnejšej tematiky z oblasti zámeny funkcie ťahov.

Hlavný obsah dnešnej dvojťažky vychádza zo vzájomného prekážania si bielych kameňov. Matu Vc3# zavadzia Pc2, Sf4 nedáva šach kvôli dvojici kameňov a matu Dd2# zase prekáža Pd2. Preto biely v prvých ťahoch skúša vždy niečo z toho rozpliesť. 1.c4? musí predchádzať hrozbe 2.Vc3#, poradie sa nedá vymeniť. Rovnako prvý ťah 1.Vc3? umožňuje otvorenie polobatérie 2.d3#, ale nemožno prehodiť poradie týchto dvoch ťahov. Uvoľnenie poľa 1.d3! umožňuje posledný mat, zahrá si aj polobatéria, pokiaľ čierny berie pešiaka d3. Tento variant je navyše zamenený oproti obom zvodnostiam, čo k téme z oblasti zámeny funkcie ťahov (špirálová zámena úvodníkov a hrozieb AB-BC-CD) pridáva aj trojfázovú zámenu matov (všetky hrané na d3).

Výborná dvojťažka z ranej tvorby nášho úspešného veľmajstra.

Zjednotené uvoľňovanie polí okolo čierneho kráľa, aj keď Vh5 sa využíva len v poslednom variante a tak trochu prezrádza riešenie. Jf4 a Je7 spolu vedia dať čiernemu kráľovi 4 šachy s pokrytím dodatočných poli v konfigurácii hviezdy (4 vedľajšie diagonálne polia), pokrytie Sd3 navyše umožní piaty hroziaci mat c3#. Prvých päť čiernych ťahov vždy štvoricu matov zeliminuje, ďalšie tri eliminujú všetky, ale umožnia nové.

Klasické spracovanie témy poloobrán (Fleck).

Figúry Vd3 a Dh3 sú prilepené k jazdcom, ktorých musia kryť. V zdanlivej hre sú brania jazdcov blokovaniami, ktoré vedú k matom Vd4# a D:f5#.

Pokusy jazdcami zdanlivo umožňujú hroziť oba maty, ale dodatočné motívy zrušenia krytia polí f5 a d4 vedú k tomu, že hrozí len jeden mat. Ľubovoľné odskoky jazdcov pritom dokážu pokryť veže, preto biely predlžuje útoky dodatočnou motiváciou: 1.Jc4? zatvára líniu a4-d4 a 1.Je5! dodatočne kryje d3. V týchto konkrétnych fázach navyše biely dáva čiernemu kráľovi voľné polia d3 a f4, po ťahoch kráľa sa potom objavia maty vylúčené v hrozbách,

Veľmi obsažná a ucelená päťfázová dvojťažka.

Zvodnosť a riešenie dvojťažky majú veľa spoločného:

• Prvé ťahy 1.Jg5? a 1.Jc5! oba dávajú voľné pole prerušením bielej línie.
• Po ťahu kráľa na voľné pole nasleduje mat 2.Je6# z priamej batérie.
• Po blokovaní uvoľneného poľa nasleduje mat 2.J:b5#.
• Mat 2.Je6# nasleduje ešte aj po jednej obrane, ktorá ruší krytie tohto poľa čiernou vežou.

Uvedená analógia s výslednou zámenou obrán je umocnená prítomnosťou zdanlivej hry, v ktorej sa zamenia maty po blokovaniach polí c4 a e3.

Veľmi zaujímavá kombinovaná zámena hier.

Premenené kamene? Branie čiernych figúr vo zvodnostiach? Mimoriadne náročná téma (kompletný Šedejov cyklus)? Nič z toho nie je problém pre našu majstrovskú dvojicu, ktorá s touto skladbou zvíťazila v tematickej súťaži pre dvojťažky s premenenými figúrami. Je škoda, že podobné skladby sú stále zaznávané rozhodcami ortodoxných oddelení.

Zápas s lotyšskými skladateľmi v roku 1991 sa skončil jasným víťazstvom Slovenska, k čomu prispela aj dvojťažka na diagrame. Jej tematický obsah tvoria dve zvodnosti a riešenie. V nich sa trojica ťahov Dd4, Je3 a Se6 vystrieda cyklicky vo funkcii hrozby, matu po obrane 1…Kc4 a matu po nejakej inej obrane. Prvé dve funkcie spolu v cykle nesú aj názvy cyklický le Grand alebo ukrajinský cyklus. Prednosťou skladby je aj veľmi pekná konštrukcia, takže nečudo, že sa dostala aj do Albumu FIDE 1989-1991,