Značka: #2

Na začiatku má čierny jediný pohyblivý kameň Jb5. Prvá zvodnosť čiernemu nedáva žiadne voľné pole, ale nájde sa odskok jazdca, ktorá bielemu znemožní mat 2.c3#. Druhá zvodnosť 1.Vc6? dáva jedno voľné pole (d5), má pekné vyvrátenie 1…Jd6! Tretia zvodnosť 1.Jf4? dáva dve voľné polia, ale vyvracia ľubovoľný odskok čJ. Nakoniec riešenie má úvodník, ktorý dáva až tri voľné polia, a je samozrejme variantovo najbohatšie.

Výborná dvojťažka, jeden z Ľudových vrcholných výkonov.

Batéria Dg2-Ve4-Kd5 a jej zložky sú v hlavnej úlohe za bieleho, čierny do hlavnej úlohy nominoval obrannú batériu Va4-Jc4-d4-e4. Prvá zvodnosť uvádza do hry štyri hlavné tematické ťahy bieleho e6, Ve5, Dg5 a Vd4, ako aj čierne obrany Jc4~ a prdĺžená Je5! Všetky sa zopakujú v ďalších dvoch fázach a výsledkom je veľmi zaujímavá syntéza viacerých novostrategických tém: Z-32-26, Z-23-36 (medzi zvodnosťami), dva hrozbové paradoxy, výmena úvodníka a variantového matu po tej istej obrane, a to všetko s presvedčivým strategickým podložením. Pekné.

Niektoré prvky dvojťažky na diagrame sa môžu odborníkom zdať známe. To platí najmä o le Grandovi po prvých ťahoch 1.Jf2? a 1.Sd7!, ktorý je založený na mechanizme 4 polí d3, e4, b5, c6, ktoré hrajú rozhodujúcu úlohu pri určení hrozby a matu po 1…K:d5. Lenže v pozícii sa toho skrýva ešte oveľa viac. Po zvodnosti 1.Jd4?, s rovnakou hrozbou ako v riešení, ide nový mat na ťah kráľa. A predovšetkým vo všetkých troch spomínaných fázach je vždy iný mat po blokovaní poľa d5 čiernou vežou. Výsledkom je, okrem už spomínaného le Granda (recipročného hrozbového paradoxu), aj trojfázová zámena dvoch matov Z-32-26.

Parádny obsah na 14 kameňov skladbe priniesol okrem tretej ceny v ruskej súťaži aj miestenku do Albumu FIDE.

V dnešnej dvojťažke je spracovaná menej zvyčajná novostrategická téma geometricky výrazným spôsobom. Bieli jazdci v základnom postavení z rôznych dôvodov nemôžu okamžite matovať na c7, c5, d4 a f4. Tieto maty sú v dvoch fázach umožnené rôznymi čiernymi obranami, prípadne hrozia, keď biela dáma pokryje vždy dvojicu polí v prvých ťahoch – f5, e5 vo zvodnosti a d7, d6 v riešení. Zámena matov nasleduje v prípade, že čierne líniové figúry schované za bielou dámou zmenia diagonálu a aj tieto varianty 1…Da7 vo zvodnosti a 1…Sg1 v riešení sú spojené zámenou obrán s matom De5#. Spolu tak dostávame tému Z-24-65 s doplnenou zámenou funkcie ťahov Jc5# a Jd4#.

Dnešný diagram možno poznáte z Abecedy šachového problému alebo z metodického listu. Ide totiž o mimoriadne vydarenú dvojťažku z pohľadu ilustrácie skladby novostrategických dvojťažiek, so svojho času populárnou trojfázovou zámenou dvoch matov.

V zdanlivej hre biely matuje na stĺpcoch c a e po odchodoch veží strelcom. Zvodník maty strelcom znemožní (kvôli poľu c4), ale pripraví nasmerovaním veže na c3 a c2 dva nové maty – vežami na tých istých stĺpcoch. Vyvrátenie dosť drsné. Riešenie jazdcom opäť eliminuje maty strelcom zo zdanlivej hry, tentoraz kvôli poľu e4. Ale sám jazdec je pripravený matovať na rovnakých stĺpcoch po odchodoch čiernych veží.

Keď sa človek pozrie na takúto skladbu, zámena matov vyzerá byť nič. Ale treba si to skúsiť…

Pred úvodníkom má čierny len 2 možné ťahy, na jeden je pripravený mat, na 1…a:b5 nie je. Prvá zvodnosť 1.Sc7? túto sitáciu moc nevylepší, aj keď čiernemu kráľovi dá jedno voľné pole. Druhý zvodník a úvodník hrané jazdcom čierneho obrany pešiakom zbavia a dávajú ďalšie voľné polia d4 a d6, úvodník dokonca aj c6 a b6 – ten je z riešiteľského pohľadu najkvalitnejší. Aj napriek opakovaniu matu 2.Dd5# sa v úlohe vyskytuje aj množstvo zámen matov.

Z historického hľadiska je zaujímavý aj komentár z Technických novín: „Známa téma „raz–dva–tri“ (s ohľadom na počet polí uvoľňovaných čiernemu kráľovi) je tu „vylepšená“ na „raz–dva–štyri“. Súčasťou sú štyri zámeny matu a jedna zámena obrany.“

Veľmi obľúbenou kombinovanou témou z oblasti zámen funkcií ťahov bola v 90. rokoch 20. storočia tzv. Lenderova kombinácia. Jej podstatou je spojenie výmeny úvodníka a variantového matu (v dnešnom príklade v podobe AbD-DbA) a recipročného hrozbového paradoxu (BaC-CaB, tiež známa ako téma le Grand). Práve Vasil Ďačuk je jedným z naplodnejších autorov spracúvajúcich túto tému.

Mechanizmus úlohy na diagrame je založený najmä na štyroch potenciálnych e6, e5, c6, c5 (dôležité pre le Granda) a recipročnom braní na d8 (výmena úvodníka a matu).

Veľmi ilustratívne.

Máloktorému autorovi sa podarí hneď v začiatkoch činnosti získať prvú cenu v prestížnej súťaži, akou na  konci 70. rokov bola súťaž denníka Pravda. Ľudo Lehen to dokázal dnešnou dvojťažkou. Rozhodca Juraj Brabec o skladbe napísal (prebrané zo stránky www.rubriky.net):

„Autorom objavená a ním už niekoľkokrát použitá schéma vedie v tomto prípade k dvom hrozbovým paradoxom po neúčinných obranách (v troch zvodnostných fázach) a zároveň k dvom hrozbovým antiparadoxom (medzi zvodnosťami 1.D:a5? a 1 D:a7? a riešením). Medzi zvodnosťou 1.De5? a riešením je tým docielená dvojnásobná polorecipročná zámena matov. Okrem dosiahnutého novostrategického efektu v skladbe upúta najmä konštrukčná stránka – vzdušnosť pozície s jemným výberom úvodníka, skutočnosť, že po obrane 1…Jb4 v riešení nevychádza 2.D:b4, hoci po 1.D:a5? áno, ako aj nenápadná funkcia ťahu 1…V:g2 – to všetko svedčí o konštrukčnom majstrovstve autora.“

Niet čo dodať.

Dnešný diagram predstavuje komplikovanú novostrategickú tému. Za čierneho sa vystriedajú v 4 fázach obrany po dvojiciach cyklickým spôsobom (aj keď zo zápisu to nie je na prvý pohľad jasné). Za bieleho je v hre pätica matov, po dvoch symetrických na stĺpcoch e a f, plus k tomu jeden asymetrický mat strelcom na c2. Zvodnosť dámou na a4 je so šachom, ale umožňuje zaradiť do obsahu aj zámenu funkcie ťahov – maty z tejto fázy sú prvými ťahmi v ďalšej zvodnosti a v riešení. Nezvyčajná zámena Z-42-45.