Značka: #2

Oto Mihalčo nepatrí medzi najznámejších slovenských dvojťažkárov, jeho doménou sú najmä mnohoťažky. Napriek tomu dnešným diagramom dokázal, že keď na to príde, môže aj v tomto žánri poraziť hádam aj svetovú elitu. (Ak prijmeme predpoklad, že účastníci svetového kongresu kompozičného šachu tvoria nezanedbateľnú časť svetovej elity. )

O čo ide tematicky? Do obsahu dvojťažky patria okrem riešenia ešte tri pokusy. V týchto štyroch fázach sú zdôraznené úvodníky a hrozby. Pri pozornejšom skúmaní sa ukáže, že tieto ťahy sú hrané na tie isté polia, ale v cyklicky posunutom vzťahu. Navyše túto osmičku ťahov hrá osmička rôznych bielych kameňov, čo pridáva úlohe rozmanitosť v jednotnom cykle (a bolo to tematickým požiadavkom v turnaji).

Veľmi pekný úspech!

Na dnešnom diagrame riešiteľovi rýchlo padne do oka Je4 a fakt, že jeho ľubovoľný odskok hrozí matom Ve4#. Kam ale skočiť?

Nie každý ťah jazdca je pochopiteľne rovnaký a samozrejme len jeden z nich je riešením. Je to práve ťah 1.Jg3! Prečo však nevychádzajú iné úvodníky?

Ukazuje sa, že napriek veľmi vzdušnej pozícii si biele figúry dokážu veľmi úspešne zavadzať. Na d2, c3, c5 a d6 jazdec bráni matom dámou, na f6 a g5 zase matom strelcom. Jedine skok na f2 je vyvrátený relatívne banálne braním. Ostáva teda len g3, kde biely dokáže potiahnuť bez poškodenia sa.

Elegantné spracovanie klasickej témy koloskoku jazdca vo forme pokusov.

V zdanlivých hrách dnešného diagramu má biely k dispozícii po dva maty na ťahy čierneho jazdca. Tieto duály sa vylúčia v troch fázach so zámenou z bohatej rodiny Z-32-24 typu AB-BC-DA s nasledovnou motiváciou.

Vo zvodnosti 1.Ke2? sú ťahy jazdca na f3 a e4 šachujúce, v mate teda biely musí jazdca brať.

V druhej zvodnosti 1.Je4? a v riešení 1.Jf3! sa biely vzdáva jedného krytia polí e4 a f3, takže maty vežou idú len po braní úvodníkového jazdca s blokovaním poľa, zatiaľ čo po obrane bez brania nasledujú rôzne maty dámou (po zrušení krytia f7 a otvorení dráhy na h4).

Veľmi elegantná novostrategická dvojťažka.

Cyklus dvojitých hrozieb v pokusoch (alebo zvodnostiach) a riešeniach je dobre známou témou. Najmä v prípade, že sú pokusy dostatočne výrazné a pekne vyvrátené, nemusí uniknúť ani pozornosti riešiteľov, ktorí len tak na nejaký trápny pokus nehľadia.

Najčastejšie býva cyklus viacnásobných hrozieb spracovaný tak, že hrozbotvorné motívy úvodníkov sú rovnaké pre všetky hrozby v cykle. To nie je ale prípad dnešného diagramu. V ňom je štvorica hrozieb Df4#, fxe3#, Se5# a Dxc5# uvedená do hry rôznymi motívmi: otvorenie línie f8-f4, napadnutie e3, odblokovanie e5 a napadnutie c5. Pritom všetky úvodníky hrajú jazdci. Pekne sú zvládnuté i vyvrátenia pokusov.

Výsledkom tohto strategického obsahu je formálny cyklus dvojitých hrozieb v štyroch fázach s temer neexistujúcou symetriou.

Pokus 1.Vae6? ukazuje, že všeobecné pokrytie poľa e5 hrozí trojicou matov Vf3#, V3e5# a Se4#. Keď však biely skúsi pokryť e5 inými ťahmi (1.e4, 1.J2g4, 1.J6g4), otvorí rôzne čierne línie, ktoré vždy jeden mat z trojice vylúčia. Tým sa dosiahne cyklus hrozieb v 2 zvodnostiach a riešení a cyklická Suškovova téma, keď vylúčený mat sa objaví s braním brániacej čiernej figúry.

Z pohľadu zámeny hier je v úlohe spracovaná aj trojfázová zámena variantu, pričom keď sa vezmú do úvahy poloobrany s kolotočovou zámenou, dá sa sumárne téma zapísať ako Z-33-63.

Veľmi elegantnú dvojťažku ocenil rozhodca Michael Lipton.

Maty sú pripravené na všetky obrany okrem silnej 1…e3, biely preto chce zahrať niečím na e3. Správne je 1.Je3!, ostatné ťahy zväčša nie sú pokusmi v pravom zmysle slova, ale aj tak je zaujímavé ich preskúmať.

Takže úvodník je jazdcom – a dáva tri voľné polia navyše k f6! Čierny tak môže urobiť kráľom kompletnú hviezdu a navyše je medzi zdanlivou hrou a riešením zámena troch matov!

Fantastická dvojťažka, ktorú by asi na 19. storočie tipoval málokto.

Kedysi sa táto téma volala hrozbová Lačného téma, od vydania Cyclone sa zaužívalo v nej zavedené meno Šedejov cyklus. Reč je o formálnej téme spracovanej v 2. zvodnosti a riešení dnešného diagramu. Charakterizuje ju trojica matov (A, B, C), ktoré vystupujú ako hrozba a dva variantové maty po tých istých obranách (a, b), pričom sú cyklicky posunuté pri porovnaní tematických fáz.

Ako prvý ju spracoval ukrajinský skladateľ Sergej Šedej, priekopnícku úlohu je možné nájsť pod číslom 709 v Cyclone.

Ešte i dnes je považovaná za pomerne náročnú tému, najmä pokiaľ sa skladateľ rozhodne k nej prihodiť čo-to ďalšie zaujímavé. To je i prípad dnešného diagramu, ktorý pridáva ešte prvú zvodnosť, v ktorej po tematických obranách nasledujú nové dva maty (D, E). To je fantastický výkon, hodný mien nad diagramom – nášho IM (ktorý publikoval v roku 1993 skladbu s mechanizmom Šedejovho cyklu) a ruského GM (ktorý prihodil zámenu dvoch matov pri príležitosti tvorby monografie Cyclone). Nečudo, že sa bezpečne vošiel i do Albumu FIDE.