Autor Juraj Lörinc

Máloktorá šachová skladba je dokonalá. Pravidlom je skôr výskyt takých alebo onakých nedostatkov, pričom je vždy na individuálnom posúdení, ako veľmi tieto vplývajú na hodnotu skladby ako celku. Jedným z najväčších prehreškov proti kánonom priamych úloh je viacnásobné vyvrátenie zamýšľanej pokusovej alebo zvodnostnej fázy, čo je prípad dnešnej trojťažky.
Prečo si ju teda ukazujeme? Dôvod je jednoduchý – spracováva mimoriadne náročnú cyklickú zámenu hrozby a troch tematických útokov po troch rovnakých obranách (iné názvy: štvorprvkový hrozbový Lačný alebo štvorprvkový Šedejov cyklus). Náš mladý autor použil mechanizmus cyklických zámen v trojťažke objavený (prevdepodobne) V. Rudenkom, založený na dvoch rôznych poliach uvoľňovaných bielym Siersovým jazdcom. Technické ťažkosti ho donútili zmieriť sa s dvojitým vyvrátením, možno preto skladba získala len najmenšie možné ocenenie v primárnom turnaji.
Avšak rozhodcovia Albumu FIDE za roky 1998-2000 jej pridelili spolu 7 bodov, takže bola len kúsok od zaradenia do Albumu, čo je dôkazom toho, že niektorým rozhodcom dvojité vyvrátenia pri špičkovom obsahu nevadia.

Ľubovoľný odchod Vb3 znamená, že Sa2 pokryje e6 a tak biely hrozí Ve6#. Avšak kam má veža odísť? Ukazuje sa, že po ťahy po 3. rade, ako aj na b2, rôznym spôsobom prekážajú najmä bielej dáme. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje 1.Vc3?, kde vzniká ešte dodatočná hrozba 2.Vc5#, avšak vežu môže vziať Pd4 s odblokovaním. Riešením je na pohľad najskromnejší ťah 1.Vb1!

Pekná pokusová dvojťažka.

Vo výpočte úspechov slovenských skladateľov zo svetového kongresu v Belehrade niektoré chýbali. Dôvod je jednoduchý: príslušné výsledky vo chvíli tvorby článku ešte neboli zverejenené.  Bol medzi nimi i výsledok rýchleho skladateľského turnaja, v ktorom bolo úlohou zložiť korektnú dvojťažku s témou maskovanej polobatérie.

„Už náš“ Vasil Ďačuk si postavil latku veľmi vysoko na trojhodinovú súťaž, čo rozhodca patrične ocenil. Predpísanú polobatériu skombinoval s výmenou úvodníka a variantového matu po Šifmanovej obrane. Škoda len ťažkej pozície.

Pri teoretickom ľubovoľnom ťahu bieleho na c3 by hrozili až štyri maty: Jg3#, Jd4#, Je3#, Dxf6#. Lenže každý zo štyroch prakticky možných ťahov bieleho sa vzdáva práve dvoch možných matov. Tým vzniká cyklus dvojíc hrozieb vo forme troch pokusov a riešenia, navyše so suškovovskou príchuťou. V riešení sa popri rozdelení hrozieb braním na priesečníku vyskytujú aj dva varianty, v ktorých vyjdú práve i tematické maty, ktoré nehrozia. Veľmi elegantné spracovanie náročnej tematiky.

Pseudo-kolotočová zámena je jednou z tém, ktoré vďačia za svoj objav Jurajovi Brabcovi. Téma je zo skupiny Z-32-33 (trojfázová zámena v dvoch variantoch, pričom spolu sa v zámene vyskytujú tri rôzne čierne obrany a tri rôzne maty).

Dnešný diagram ukazuje prvý objavený mechanizmus (i keď nejde o premiéru témy). Tematickými obranami sú grimshawovské 1…Ve4 a 1…Se4, k nim treba pridať 1…dxc6, biele maty 2.Je3# a 2.Dd3# potrebujú kryté pole d3 a 2.De4# práve na poli, kde v zdanlivej hre prebieha Grimshaw. Oba prvá ťahy bielej veže rušia krytie d3, avšak kompenzujú to prerušením vždy jednej z čiernych línií.

Za povšimnutie stojí i veľmi dobrá konštrukcia s len 16 kameňmi.