Autor Juraj Lörinc

K dnešnému diagramu pripájame komentár rozhodcu súťaže Juraja Brabca:

„Keď biely v prvých dvoch pokusoch v snahe vytvoriť hrozby 2.Sb3# a 2.J:f6# napadne iba tematické polia e4 a d6, čierny má jednoduchú účinnú obranu s braním na d4. Biely preto v druhej dvojici zvodnostných fáz pokrýva zároveň aj pole e5, čo spôsobuje, že po obranách na d4 nasleduje mat 2.Je7#. V skutočnej fáze 2.Je7# vystupuje ako hrozba, a obrany na d4 tentoraz umožňujú maty, ktoré v prvých dvoch fázach vyvracali. Náročná kombinácia Dombrovskisovej témy, uskutočnenej medzi skutočnou fázou a pokusovými fázami, a dvojnásobnou le Grandovou témou (dvojnásobným recipročným paradoxom D) medzi skutočnou fázou a oboma zvodníkmi. Vynikajúca skladba, i keď mechanizmus s otváraním diaľkových kameňov k tematickým poliam so súčasnou väzbou čiernych kameňov bol už viackrát použitý.“

Ďalšie vyznamenané skladby v súťaži nájdete na stránke rubriky.

Silný pokus 1.V:e3? s hrozbou matom dvojšachom bráni ľubovoľný odskok Jd6 – odblokovanie.

Ďalšie dva pokusy sú vyvrátené tiež ťahmi jazdca, ale konkrétnymi, na c4 a b5.

No a riešenie samozrejme nemá vyvrátenie. Okrem vytvorenia hrozby 2.De5# je dôležité, že biela dáma pokryla d6. Zrazu sa zmení fungovanie všetkých ťahov Jd6. Jeho ľubovoľný odskok bráni hrozbu, ale zruší krytie c4, takže ide mat 2.Vc3# len jednoduchým šachom. Dve predĺžené obrany jazdca bránia tomuto matu, ale obe biely využije ako blokovania.

Vo výsledku dostávame tri hrozbové paradoxy, z toho dva s využitím predĺžených obrán. Výborná dvojťažka a oprávnená cena v ročnej súťaži nášho odborného časopisu..

Úvodník dámou z rohu do rohu otvára hru s párom dvojíc variantov. V hrozbe sa pritom využije dosah bielej dámy na c3 aj d4.

Po obranách 1…Vf4 a 1…Sb2 hrá biela dáma aj v druhom ťahu a to tak, aby hrozila matom 3.Dd6#. Po jej tichých ťahoch nastáva zámena dvoch matov v podvariantoch.

Po obranách 1…Vb7 a 1…Sc6 (ktoré rušia krytie polí b7 a c6) zase biely hrá okamžité šachy (ktoré boli matmi v prvom variante) braním čiernych figúr a po odchode čierneho kráľa na uvoľnené pole d5 matuje inými ťahmi.

Takáto štvorica po dvoch analogických variantov predstavuje to, čo sa dnes volá Adabaševovou syntézou. Pred štvrťstoročím o tomto názve po starom ruskom majstrovi nikto nechyroval. Ale ocenenie v primárnom turnaji bolo napriek tomu vysoké.