Značka: #2

K dnešnému diagramu nie je veľmi čo dodať. Jedna z najbrilantnejších dvojťažiek 90. rokov obsahuje prototyp 4-prvkového Šedejovho cyklu v bezdvojníkovej ortodoxnej dvojťažke bez premenených figúr. Štefan Sovík dokázal bez výrazných slabín zacykliť hrozbu a maty po trojici rovnakých obrán len pomocou rôzneho postavenia bielej dámy pri porovnaní zvodnosti a riešenia. Čistá paráda.

Skoro každý odskok Jd5 znamená dve hrozby: 2.Ve4# a 2.Dc5#. Ale čierny má pomerne bohaté možnosti obrany: ťahy ako 1…Sg2, 1…Jb7 a 1…Sb4 všetky týmto hrozbám dobre bránia, takže nefungujú prvé ťahy 1.Jc3?, 1.Je3? a ani 1.Jf4?, posledný dokonca s dodatočnou hrozbou 2.Jd3#.

Riešením je paradoxne zdanlivo najslabší ťah 1.Jb4!, ktorý obe hrozbové figúry preruší a tak hrozí práve len 2.Jd3#. Navyše tento prvý ťah dáva 2 voľné polia d4 a d6, na ktoré sa čierny kráľ môže vybrať. Tieto ťahy kráľa sú obranami, lebo aj keď priväzujú Sd2, pokus o hrozbový mat 2.Jd3+? strelca zase odviaže. Takáto priväzujúca obrana počítajúca s nasledujúcim odviazaním hrozbovým ťahom sa nazýva Šifmanova obrana. Zvyčajne ju robia iné kamene ako čierny kráľ, dnešná dvojťažke zdvojuje tento nezvyčajný ťah (aj keď v oboch prípadoch nasleduje rovnaký matujúci ťah využívajúci priviazanie strelca).

Veľmi efektná spolupráca nášho veľmajstra a švajčiarskej editorky kompozičnošachových rubrík.

V oboch fázach dnešnej dvojťažky biely hrozí mat jazdcom na f6 – vo zvodnosti tým z d7, v riešení premeneným z e8. Od zmeny postavenia jazdcov medzi týmito fázami sa odvíja i zámena matov po štyroch obranách:

• 1…Dh4 ruší krytie d2 aj f3,
• 1…Jd5 zatvára Vh5 k c5 a ruší krytie d3,
• 1…Vf5 ruší krytie f5 (a vždy je potenciálny problém s pokrytím jedného poľa za bieleho, f3 vo zvodnosti a d5 v riešení),
• 1…V:d6 braním odblokuje d6 pre rôznych jazdcov.

Pestrá motivácia pre dosiahnutie klasickej zámeny štyroch matov bez opakovania Z-24-48.

Základnou tematikou slovenskej školy dvojťažky je zámena obranných motívov tých istých obrán medzi fázami. Samozrejme najznámejšou témou je cyklická zámena obranných motívov, ale nič nebráni transformácii aj mnohých iných zámenových tém do podoby zámen motívov. To je aj prípad dnešného diagramu, na ktorom je spracovaná pseudo-kolotočová zámena obranných motívov podľa schémy aAbB – cBaC – bAcC, s týmito motívami:

• A – priame krytie
• B – krytie odviazaním
• C – zaclonenie hrozbového ťahu

V tomto zápise vyzerajú cyklicky obrany, zatiaľ čo motívy nie, pri druhom možnom poradí obrán v tretej fáze sa to otočí: aAbB – cBaC – cCbA. Táto nepravidelnosť odlišuje vo všeobecnosti kolotočové zámeny od pseudo-kolotočových a aj v schémach úloh sa tento rozdiel prejavuje. Nuž, presne táto oblasť zámen motívom je veľmi nepreskúmaným poľom.

Výber správneho útoku je v dnešnom diagrame kritický.

1.Ve1? pokrýva dve kľúčové polia okolo čK druhý raz, takže biely má až tri hrozby. Prerušenie vertikály 1…Se3! však čiernemu postačuje ako efektívna obrana.

1.Sd5? kryje nanovo len e4, takže biely má len dve hrozby dámou, čierneho zachraňuje priviazanie dámy 1…Va1!

1. Jf3? tiež druhý raz kryje e4, ale zároveň dáva voľné pole e5, preto už je len jediná hrozba, ktorú čierny dokáže ubrániť napadnutím e4 ťahom 1…J:d6!

Úvodník 1.Jf3! je zdanlivo najslabším ťahom, pretože dáva až dve voľné polia g4 a g6. Po ťahoch kráľa na tieto polia a po blokovaní poľa g6 strelcom sa ešte raz objavia všetky tri maty, ktoré pôvodne hrozili.

Veľmi zaujímavý boj v pokusovej dvojťažke.

Akýkoľvek ťah bieleho kráľa preč zo stĺpca g (okrem 1.Kf6) vedie k hrozbe 2.Dg5#, riešením však môže byť len jeden z nich. Keďže obrana 1…f6 zatvára líniu dámy, ale inú otvára, ide o ventil, ktorý vysvetľuje, prečo nemôže byť riešením 1.Kh7? Ostatné ťahy bK púšťajú h6 a obrana 1…Kh6 vyvracia pokus 1.Kf8? Ostatné dva ťahy kráľa prinášajú dva rôzne maty po 1…Kh6 – zvodnosť dáva 1.K:f7? Kh6 2.Vh8#, v riešení po 1.Kh8! odchod čK na h6 nie je obranou.

Miniatúrka s bohatým súbojom.

Na pohľad príjemné postavenie diagramu bez zhlukov figúr a s vizuálnym oddelením bielych a čiernych (snáď okrem kráľa) naznačuje hru umiestnením bielej dámy v rohu. Dáma skutočne vykonáva tri prvé ťahy (2 zvodníky a úvodník), pričom vždy hrozí matom po 4. rade. Tri čierne obrany napádajúce d4 sú z pohľadu škodlivej motiváce buď blokovaním alebo zrušením krytia, a podľa postavenia bielej dámy sú buď vyvráteniami alebo umožňujú vždy iné maty. Výsledkom je kombinovaná zámena matov a obrán so vzorcom Z-(2,2,3)-35.

Veľmi elegantné.