Značka: #2

Tomu, kto ho osobne pozná, sa to zdá sa to neuveriteľné, ale je to tak. Azda najznámejší (a možno i najlepší) súčasný slovenský skladateľ Ľudovít Lačný sa 8.12.2016 dožil 90 rokov. Úprimná gratulácia!

Dnešný diagram je pripomienkou jeho skvelej tvorby, dokazujúcou, že kompozičnému šachu je možné sa venovať na výbornej úrovni hlboko v dôchodkovom veku. V memoriáli už zosnulého dlhoročného nestora slovenskej šachovej skladby Alexandra Pituka jeho žiak Ľudovít lačný zvíťazil s dvojťažkou spracúvajúcou cyklus dvojitých hrozieb v prvých troch pokusoch, pričom v ďalšej trojici fáz sa pôvodné hrozby objavia ako variantové maty po 1…bxc5.

Aj málo kameňov niekedy stačí na rozohratie zaujímavého obsahu. Na dnešnom diagrame má čierny kráľ voľné pole b6, po jeho ťahu na toto pole je pripravený mat s premenou na jazdca. Ten nasleduje aj po skrytom otvorení Sh1 k a8, odchod Jb8 zase značí mat s premenou na b8, tiež s pokrytím b6.

Úvodník zameni voľné pole b6 za a6, čím sa zmení i logika matujúcich premien, ktoré v riešení musia pokrývať a6. Jedinou výnimkou je variant 1…Jxa6, kde a6 je blokované, avšak biely musí neutralizovať napadnutie Vc7 tým, že premena na b8 je dvojšachová.

Prototyp tzv. Pitukovej témy z oblasti strategickej školy. Po úvodníku má čierny kráľ tri voľné polia d5, e5, f5 (z ktorých dve kráľovi uvoľňuje práve úvodník). V troch tematických variantoch sa tieto polia zneprístupnia čiernemu kráľovi cyklickým spôsobom. Jedno z polí je blokované, na druhé sa otvorí biela línia a tretie je kráľovi zneprístupnené matujúcim ťahom.

Pole d5 je v postavení diagramu veľmi dobre pokryté až päticou bielych figúr. Avšak zvodník i úvodník rušia vždy dve z týchto krytí, podobne i hrozba, ktorá je v oboch fázach rovnaká. Vďaka tomu sa môže čierny brániť braním poslednej figúry kryjúcej pole d5. V zvodnosti sú to varianty po braní Jc3, v riešení po braní Jf6. Po 1…fxe4 nasleduje zámena matu. Tento celý elegantný obsah je ukázaný v pozícii bez bielych pešiakov, čoho výsledkom je veľmi príjemný estetický zážitok.

V diagramovom postavení dnešnej dvojťažky má čierny kráľ dve voľné polia, tie, na ktorých stoja biele veže. Tie hrajú prvé husle vo zvodnosti i riešení, keď vždy jeden mat hrozia a dva ďalšie dávajú vo variantoch. V oboch týchto fázach sú štyri varianty – dva po ťahoch kráľa na c6 a e6, dva po blokovaní týchto polí. Z pohľadu stratégie štandardný obsah, avšak o to efektnejšia je novostratégia: zámena štyroch matov je okorenená dvomi hrozbovými paradoxami tak, že hrozba a varianty po ťahoch kráľa vytvárajú Šedejov cyklus. Čerešničkou na torte je výborná konštrukcia bez bielych pešiakov.

Ľubovoľný odchod Vb3 znamená, že Sa2 pokryje e6 a tak biely hrozí Ve6#. Avšak kam má veža odísť? Ukazuje sa, že po ťahy po 3. rade, ako aj na b2, rôznym spôsobom prekážajú najmä bielej dáme. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje 1.Vc3?, kde vzniká ešte dodatočná hrozba 2.Vc5#, avšak vežu môže vziať Pd4 s odblokovaním. Riešením je na pohľad najskromnejší ťah 1.Vb1!

Pekná pokusová dvojťažka.

Vo výpočte úspechov slovenských skladateľov zo svetového kongresu v Belehrade niektoré chýbali. Dôvod je jednoduchý: príslušné výsledky vo chvíli tvorby článku ešte neboli zverejenené.  Bol medzi nimi i výsledok rýchleho skladateľského turnaja, v ktorom bolo úlohou zložiť korektnú dvojťažku s témou maskovanej polobatérie.

„Už náš“ Vasil Ďačuk si postavil latku veľmi vysoko na trojhodinovú súťaž, čo rozhodca patrične ocenil. Predpísanú polobatériu skombinoval s výmenou úvodníka a variantového matu po Šifmanovej obrane. Škoda len ťažkej pozície.

Pri teoretickom ľubovoľnom ťahu bieleho na c3 by hrozili až štyri maty: Jg3#, Jd4#, Je3#, Dxf6#. Lenže každý zo štyroch prakticky možných ťahov bieleho sa vzdáva práve dvoch možných matov. Tým vzniká cyklus dvojíc hrozieb vo forme troch pokusov a riešenia, navyše so suškovovskou príchuťou. V riešení sa popri rozdelení hrozieb braním na priesečníku vyskytujú aj dva varianty, v ktorých vyjdú práve i tematické maty, ktoré nehrozia. Veľmi elegantné spracovanie náročnej tematiky.

Pseudo-kolotočová zámena je jednou z tém, ktoré vďačia za svoj objav Jurajovi Brabcovi. Téma je zo skupiny Z-32-33 (trojfázová zámena v dvoch variantoch, pričom spolu sa v zámene vyskytujú tri rôzne čierne obrany a tri rôzne maty).

Dnešný diagram ukazuje prvý objavený mechanizmus (i keď nejde o premiéru témy). Tematickými obranami sú grimshawovské 1…Ve4 a 1…Se4, k nim treba pridať 1…dxc6, biele maty 2.Je3# a 2.Dd3# potrebujú kryté pole d3 a 2.De4# práve na poli, kde v zdanlivej hre prebieha Grimshaw. Oba prvá ťahy bielej veže rušia krytie d3, avšak kompenzujú to prerušením vždy jednej z čiernych línií.

Za povšimnutie stojí i veľmi dobrá konštrukcia s len 16 kameňmi.