Deviata séria InSitu
Britská dvojica John Nunn a David Hodge ovládla štvrtý turnaj deviatej série. Tretím na stupňoch víťazov bol Omer Friedland. O poradí rozhodla najťažšia skladba mat 4. ťahom. David Hodge sa ujal vedenia v sérii, Lev Glanzspiegel klesol na druhé miesto. Tretí ostal Eddy Van Beers.
Piaty InSitu turnaj deviatej série sa bude konať 21.9.2024, prihlasovať sa môžete už dnes na adrese insitu@soks.sk.
For english text scroll down →
Celý článok »»
V sériovoťahovom pomocnom mate je spoločným cieľom oboch strán mat čiernemu kráľovi. Čierny urobí sériu ťahov bez bieleho tak, aby pritom nevystavil šachu svojho kráľa a nešachoval ani bieleho (okrem posledného ťahu série). Hru zakončí biely matujúcim ťahom.
Na diagrame je špeciálny typ sériovoťahového pomocného matu. keď biely môže hneď dať mat prvým ťahom 1…b7#. Ale čierny akýmkoľvek legálnym ťahom (môže ťahať len Pa7) tento mat zruší a tak nasleduje boj o iný mat. Na to si čierny premení vežu, veľkou okružnou jazdou vyčistí c8 pre bielu premenu a nakoniec veža zablokuje a7. Tým dokončí kolobeh a môže nasledovať mat premenou na dámu na c8.
Dva modelové maty v inštruktívnom sériovoťahovom pomocnom mate so zdanlivou hrou.
V samomate na diagrame vyzerá byť podstatnou diagonálna kráľovská batéria. A tento dojem neklame. V oboch fázach biely vyženie čierneho kráľa z e4, ale mechanizmus nie je úplne triviálny.
V zvodnosti 1.Sf6? dostane čierny kráľ voľné pole f4, takže šach 2.d3+ ho vyháňa preč a pritom neohrozí mat bielemu. Obrana strelcom voľné pole zlikviduje a umožní tak šach na f5 (ktorý zvodník tiež predpripravil zatvorením línie Vf8).
V riešení 1.Vb8! zase biely zruší druhé krytie f5 bez poskytnutia voľného poľa, takže hrozí šach na f5. Bráni opäť strelec na f4, tentoraz dáva voľné pole na e5 a tak zase nastúpi Pd2.
V dôsledku popísanej stratégie sa vzájomne vymenia hrozba a variantový útok po 1…S:f4, čo je recipročný hrozbový paradox (téma le Grand).
Postavenie niektorých bielych figúr naznačuje, čo sa s nimi bude diať. Dh8 sa potrebuje dostať do hry. Jb6 sa chystá matovať na c5 alebo d6. Va4 bude pôsobiť na e4 po odchode Pd4. A tak je prirodzené hľadať prvý ťah u Dh8. Jej ťahy na e5 a h6 vytvárajú batérie nasmerované na čierneho kráľa. Dokonca aj Vf4 môže odísť ako prvá a niečo pohroziť. Takže je dôležité preanalyzovať, čo ktorý ťah hrozia a či je možné ich nejako vyvrátiť. Keď sa po analýzach prach usadí, ukáže sa, že 1.D:e5? a 1.Vf2? sú zvodnosti s viacerými variantmi a 1.Dh6! je riešením, v ktorom Vf4 dáva tri rôzne batériové maty. Pozícia ako celok aj s všetkými tromi fázami zapôsobila na rozhodcu pozitívne a to je dôležité.
Branie mimochodom je jedným z najzvláštnejších ťahov v šachu. Nestretávame sa s ním často v praktickej hre, ani v šachových úlohách. Dnešný diagram je výnimkou potvrdzujúcou pravidlo, keďže autor sa zameral práve na spracovanie matov braním mimochodom. Raz na dámskom krídle, raz na kráľovskom. V oboch prípadoch branie mimochodom nepriamo otvára líniu matujúceho bieleho strelca, pričom pešiak kryje pole v okolí čierneho kráľa.
Zaujímavé natoľko, že rozhodca musel dať ocenenie – aj keď len 12. pochvalnú zmienku (do takých čisel sa ocenenia zväčša nedostávajú).
Štvorťažka na dnešnom diagrame zaujme na štarte relatívne ľahkým, ale klasickým bielym materiálom v okolí čierneho kráľa. Veža + strelec + jazdec spolu v pokuse 1.Sg5? pohrozia matom, ale čierny kráľ uniká. Podobne dopadne šachujúci pokus 1.Vg5+?
Riešenie otvára skromný ťah bielej veže, ktorý vedie k hrozbovému modelovému matu. Obrana strelcom na e6 umožní realizáciu plánu z prvého pokusu, keď biely využije vzdialené blokovanie e6 na druhý modelový mat. Okamžitý únik kráľa tiež čiernemu nepomôže, ale umožní 2.Vg5 ako tichý ťah, znovu s modelovým matom v cieli.
Veľmi pekná skladba kombinujúca modelové maty s logickými pokusmi.
Deviata séria InSitu
Tretí turnaj deviatej série bol zatiaľ najľahší. Všetky skladby boli riešiteľné, piati najlepší riešitelia nestratili ani bod a o ich poradí rozhodoval spotrebovaný čas. Najrýchlejší boli Eddy Van Beers, David Hodge a Ofer Comay. Poradie v sérii zostalo nezmenené. Vedie Lev Glanzspiegel, druhý je David Hodge a tretí Eddy Van Beers.
Štvrtý InSitu turnaj deviatej série sa bude konať 10.8.2024, prihlasovať sa môžete už dnes na adrese insitu@soks.sk.
For english text scroll down →
Celý článok »»
Ľubovoľný odskok Jf4 uvedie bielu dámu do hry ešte viac, než je tomu v diagramovej pozícii. Zvodnosť 1.Jh5 navyše pokryje f6, takže vznikne trojitá hrozba Dg3#, Df4# a D:f6#. Čierny má dve obrany proti všetkým trom hrozbám súčasne, 1…Vf1 je vyvrátením, 1…Df2 vedie k štvrtému dôležitému matu De4# kvôli vzniku väzby Pd5.
Biely preto jazdcom pokryje f6 ináč, výborným úvodníkom 1.J:d5! Keďže d5 je teraz voľným poľom, hrozbou je len De4#. Keby čierny „nejako“ zneprístupnil pole d5 čiernemu kráľovi, vyšli by aj tri maty, ktoré v zvodnosti boli hrozbami. Ale konkrétne čierne obrany vždy dva z nich vylúčia, takže ide o peknú ukážku antitriálu. Navyše všetky štyri už spomínané maty dámou zmenia medzi hrozbou a riešením svoju funkciu, v jednej fáze sú hrozbou a v druhej matom po čiernej obrane.
Kvalitná dvojťažka kombinujúca novostratégiu s klasikou.
Dnešný diagram vybočuje z pravidelného rytmu úspešných skladieb slovenských autorov. Je spomienkou na francúzskeho skladateľa René J. Milloura, ktorého odchod zaskočil kompozičnú komunitu (18.6.1943–18.6.2024).
V trojťažke sa rozohráva boj, v ktorom sa strieda tempo po 1. ťahu bieleho s hrozbami po jeho 2. ťahoch. Hlavným obrancom za čierneho je Sg7, jeho 1. ťah určuje bielu premenu v 2. ťahu – štvorica bielych pešiakov sa premieňa s dvojitou hrozbou. Toto určuje aj paradoxný úvodník, veža nesmie zavadzať.
René J. Millour bol známy svojimi skladbami so zmnoženými premenami na rôzne spôsoby, ale aj inými jemnými výtvormi. Česť jeho pamiatke!
Dnešný pomocný mat má 4 riešenia.
V prvej dvojici riešení čierny vykoná najskôr ťah strelcom alebo vežou, lebo čierny kráľ potom vstúpi do matovej siete práva na líniu tohto ťahu. Medzitým biela veža zatiahne túto matovú sieť zvislým ťahom a mat dáva biela dáma.
V druhej dvojici riešení za čierneho ťahá len kráľ, ktorý začne tak, ako v prvej dvojici končil – a pokračuje ďalej. Za bieleho tentoraz dáma hrá v 1. ťahu (a kryje, čo treba) a matuje veža ťahom po 8. rade.
Analógia v rámci dvojíc riešení, ktoré sú tiež pekne zviazané. Spomienka na festival v Marianke, ktorý niektorým slovenským skladateľom už chýba.