Značka: #2

V diagramovej pozícii je pripravený mat 1…Jf2 2.S:f2#. Ale (samozrejme) biely nemá vyčkávací ťah, takže musí čiernemu ponúknuť ešte nejaké iné obrany. Väzbu na 3. rade môže využiť na odviazanie Sf3, po ktorého obranách môžu nasledovať batériové maty s jeho braním. Toto sa zopakuje v dvoch zvodnostiach a riešení, so sumárnym výsledkom v podobe trojfázovej zámeny dvoch matov. Veľmi dobré je aj to, že práve úvodník provokuje tri rôzne šachy bielemu kráľovi.

Zaujímavý výtvor nášho medzinárodného majstra.

Len veľmi málo úlohám sa podarí dočkať tej pocty, že sú vybrané ako tematické príklady pre svetovú súťaž. Nemusia to byť práve fantastické kúsky. Dôležité je, aby výrazným spôsobom spracovali tému, ktorú chce zadávateľ presadiť do súťaže.

Po tomto úvode asi neprekvapí, že práve dnešný diagram bol takýmto príkladom. V 9. svetovej súťaži bolo dvojťažkovou témou opakovanie hrozieb z pokusov ako matov vo variantoch riešenia, pričom každý takýto mat musel byť hrozbou aspoň v dvoch pokusoch.

V tomto prípade sú takéto maty tri: D:c5#, V:e4# a Sc3#. Každý z nich je hrozbou v práve dvoch pokusoch. Ale fantastické je, že v riešení idú tieto maty presne po obranách, ktoré ich v pokusoch vyvracali, ako aj cyklicky posunute vyvracali. Tým sú v jednej úlohe spracované tri hrozbové paradoxy aj cyklický antiparadox.  S prižmúrením oka by sa dalo hovoriť aj o Dombrovskisovej téme (trojprvkovej) a cyklickej Hanneliusovej téme. Ale treba priznať aj absenciu nulovej fázy – varianty riešenia sú pripravené už v zdanlivej hre.

(Samozrejme, táto dvojťažka je aj v Albume FIDE.)

Dnešný výlet do minulosti je inšpirovaný prvou svetovou súťažou v kompozičnom šachu. Bulharsko predložilo tému, v ktorej sa vyžadovalo postupné blokovanie najmenej dvoch polí v tej istej línii hry. Mnohoťažka J. Havrana úspešne bodovala pri uverejnení v súťaži Pravdy.

Okamžitá akcia dvojice bielych jazdcov zlyháva kvôli dvom vzdialeným voľným poliam e7 a f7. Biely preto využije maximálnym spôsobom ostávajúcu figúru Vc5. Štyrmi ťahmi priláka na uvedené polia čierne kamene Sb2 a Jb5, po čom už vyjde pôvodný zámer. Čisté a priamočiare.

Trojfázové zámeny v dvoch variantoch tvoria veľmi bohatú rodinu tém schovanú pod všeobecný symbol Z-32-mn. Najčastejšie boli spracúvané témy kladúce dôraz na zámenu matov ako napr. trojfázová zámena dvoch matov Z-32-26. Na dnešnom diagrame je veľmi jasne spracovaná téma z inej časti spektra, trojfázová zámena jednej obrany a jedného variantu Z-32-64.

Z hľadiska mechanizmu je zámena založená na zmene línie, na ktorej biela dáma viaže čierne figúry vykonávajúce obrany. Po obranách Jf5 nasleduje vždy rovnaký mat 2.V:g5#, ďalšie obrany na rovnakých poliach vedú k iným matom s väzbou na poliach prekročených v obranách. Jedinečnosť väzbovej línie v každej fáze zaručuje čistotu z pohľadu novostratégie.

Veľkým úspechom Miroslava Bradu bola svojho času II. cena v dvojťažkovom turnaji prestížneho časopisu The Problemist. S použitím pomerne obmedzeného materiálu spracoval náročný Kissov cyklus (cyklus úvodníka a dvoch matov po tých istých dvoch obranách v dvoch fázach) s efektnou batériovou motiváciou. Úvodníky hrajú na polia obrán, čím sa aktivuje známy mechanizmus vzájomného brania, biela dáma je zadným kameňom dvoch rôznych batérií a spolu s vedľajšími variantmi matuje čierneho kráľa po štyroch rôznych líniách.

Veľmajstrovské mená nad diagramom naznačujú, že jeho obsah nebude úplne obyčajný.

Predovšetkým dva prvé ťahy vytvárajú priame jazdcové batérie, ktoré hrozia vždy dvomi matmi dvojšachom. Tieto dvojité hrozby separujú brania na f2 a c7, kvôli ktorým sa biely musí postarať o krytie polí e3 a c5, čím dôjde k výberu tej správnej hrozby.

Ale čierny má aj silné úplné obrany na g2, ktoré prerušujú Sh1 k poliam e4 (vo zvodnosti) a d5 (v riešení), takže biely nemôže matovať z práve vytvorených batérií. Ale môže matovať druhý jazdec, pole si vybere podľa toho, ktoré už nekryje čierny kameň ťahajúci na g2.

V dôsledku tejto stratégie sa vo výsledku objaví nielen odeská téma s obranami a, c, ale pri zarátaní poloobrán b, d aj cyklická zámena 4 matov.

Vynikajúca dvojťažka.

Medzinárodný majster Ján Valuška sa nikdy nebránil použitiu neštandardných konštrukčných prostriedkov, pokiaľ si to podľa jeho názoru konkrétna idea vyžadovala. Dnešný diagram je jedným príkladom výbornej skladby s takýmto nezvyčajným prístupom. Konkrétne ide o dvojťažku, v ktorej sú až tri skutočné riešenia a žiadna iná fáza. To, čo je dnes normálne v pomocných matoch, je skrátka i dnes málo vídané v dvojťažkách.

Po obsahovej stránke je úloha samozrejme zaujímavá. Trojfázová zámena dvoch matov je rozohraná tromi prvými ťahmi dámou, ktorá musí riešiť dve voľné polia v dosahu čierneho kráľa. Po všetkých troch úvodníkoch po 1…K:d3 nasleduje mat 2.D:d5#, ale po 1…K:c5 nasledujú rôzne maty. Zároveň úvodníky umožňujú čiernemu novú obranu 1…e:d3, po ktorej nasledujú iné maty, tiež tri rôzne. Ide teda o trojfázovú zámenu dvoch matov. Ale navyše po 1.Dd7! a 1.Df5! sú tieto maty zamenené recipročne. Nečakané.

Dnešný diagram prináša neštandardnú štruktúru cenného obsahu. Ľubovoľné pokrytie Se5 zdanlivo hrozí dva maty dámou 2.Df3# a 2.Dd3#. Nie je však pokrytie ako pokrytie. Preberme si tie dôležité postupne.

1.Ve7? vytvára aj strelcovú batériu, takže k dvom avizovaným hrozbám treba pripočítať aj batériový mat 2.S:d6#. Obrana vežou na f4 blokuje a tak umožňuje iný mat strelcom.

1.d4? je najobyčajnejšie pokrytie, takže hrozia práve dva maty dámou. Obrana vežou vedie k uvoľneniu d5 a variantový mat sa zamení.

1.Sf6! síce kryje e5, ale zároveň dáva voľné pole f4, takže hrozba je jediná. Obrana vežou tentoraz zdanlivo rozbíja biele postavenie, keďže uvoľní d5, ale vedie k matu 2.Ve7# s otvorením Sg8, s využitím predbežného odviazania Vf7 úvodníkom.

Postupná eliminácia hrozieb je výraznou témou rovnako ako trojfázová zámena matu, k tomu je potrebné prirátať výmenu variantového matu a úvodníka (Salazar) a efektný úvodník.