Slovenská organizácia kompozičného šachu

Djuraševićov cyklus je jednou z najnáročnejších tém z oblasti cyklických zámien funkcie ťahov. Trojica ťahov si v ňom (v podobe dvoťažky) cyklicky vymení funkcie úvodníka, hrozby a matu po tej istej obrane. Normálna ortodoxná dvojťažka bez dvojníka s touto témou ani neexistuje.

Ale vynaliezavý nemecký autor Hubert Gockel ako prvý na svete prišiel so spracovaním tejto témy v podobe dvoch rôznych variantov (z ktorých jeden môže byť aj hrozbou). Týmto spôsobom sa síce skomplikovala motivácia (varianty musia spolu súvisieť viac ako dve fázy dvojťažky, z ktorých jedna je zvodnosťou a druhá riešením), ale získal jednu alebo dve zmeny pozície navyše vďaka čiernym obranám. A ako to už býva, pestrosti motívácie sa v trojťažke medze nekladú.

Túto tému spracúva v gockelovskej (alebo vissermanovskej) podobe aj dnešný diagram. Tematické ťahy Vc7, Je6 a Se6 sa ideálne dopĺňajú s kľúčovou čiernou obranou 1…K:d4, ktorá robí veľký rozdiel medzi hrozbou a variantom. Okrem tohto základného obsahu medzi zvodnosťou a riešením prebehne výmena úvodníka a 2. ťahu – malý bonus, ktorý ocenil aj rozhodca súťaže. Vysoké ocenenie sa dalo očakávať. Pekne.

V diagramovej pozícii je pripravený mat 1…Jf2 2.S:f2#. Ale (samozrejme) biely nemá vyčkávací ťah, takže musí čiernemu ponúknuť ešte nejaké iné obrany. Väzbu na 3. rade môže využiť na odviazanie Sf3, po ktorého obranách môžu nasledovať batériové maty s jeho braním. Toto sa zopakuje v dvoch zvodnostiach a riešení, so sumárnym výsledkom v podobe trojfázovej zámeny dvoch matov. Veľmi dobré je aj to, že práve úvodník provokuje tri rôzne šachy bielemu kráľovi.

Zaujímavý výtvor nášho medzinárodného majstra.

Napriek relatívne jednoduchej pozícii dnešného diagramu sa toho v ňom deje veľmi veľa. V zdanlivej hre koná biely strelec tri tiché ťahy na polia, ktoré prestali kryť čierni pešiaci. Účelom ťahov je pokrytie polí e5, d6 a f6 v okolí čierneho kráľa.

Úvodník kráľom tieto pokračovania vylúči kvôli 2…e1J+ potenciálne hroziacemu po odchode strelca z e1. Na druhú stranu biely kráľ pokryje e4 a odíde z línie pripravenej čiernej kráľovskej batérie. Preto biely môže šachovať ťahmi, ktoré matovali v zdanlivej hre a po ústupoch  strelca.

Týmto spôsobom je dosiahnutá trojnásobná výmena druhého a tretieho ťahu medzi zdanlivou hrou a riešením. Forma „biely na ťahu“ výrazne zlepšuje dojem a prvá cena v súťaži špičkového časopisu je veľkým úspechom.

Len veľmi málo úlohám sa podarí dočkať tej pocty, že sú vybrané ako tematické príklady pre svetovú súťaž. Nemusia to byť práve fantastické kúsky. Dôležité je, aby výrazným spôsobom spracovali tému, ktorú chce zadávateľ presadiť do súťaže.

Po tomto úvode asi neprekvapí, že práve dnešný diagram bol takýmto príkladom. V 9. svetovej súťaži bolo dvojťažkovou témou opakovanie hrozieb z pokusov ako matov vo variantoch riešenia, pričom každý takýto mat musel byť hrozbou aspoň v dvoch pokusoch.

V tomto prípade sú takéto maty tri: D:c5#, V:e4# a Sc3#. Každý z nich je hrozbou v práve dvoch pokusoch. Ale fantastické je, že v riešení idú tieto maty presne po obranách, ktoré ich v pokusoch vyvracali, ako aj cyklicky posunute vyvracali. Tým sú v jednej úlohe spracované tri hrozbové paradoxy aj cyklický antiparadox.  S prižmúrením oka by sa dalo hovoriť aj o Dombrovskisovej téme (trojprvkovej) a cyklickej Hanneliusovej téme. Ale treba priznať aj absenciu nulovej fázy – varianty riešenia sú pripravené už v zdanlivej hre.

(Samozrejme, táto dvojťažka je aj v Albume FIDE.)