Značka: s#

Samomatový turnaj v roku 2009 v Marianke požadoval využitie rošády v s#2. Zvolenský majster túto požiadavku uchopil neštandardne, keď v úvodníku dnešného diagramu nielen že robí veľkú rošádu, ale aj dáva vežou z d1 šach čiernemu kráľovi. Tento teda musí utiecť na jedno z troch voľných polí. Z nich e2 dostal v úvodníku výmenou za pôvodné voľné pole c2, a po ťahoch na e5 a c5 nasleduje zámena dvoch druhých ťahov.

Zaslúžená zvláštna cena s ohľadom najmä na šach v úvodníku.

Cieľ bieleho v samomate na diagrame je zrejmý – je potrebné prinútiť Vb7 potiahnuť preč.

Ponúka sa najmä kombinácia so šachom dámou na e5 alebo g5, a po braní dámy pešiakom môže ísť 3.V:f7+ V:f7#. Preto v dvoch podobných prvých ťahoch ide dáma na e3 a g3. Následne brania na rovnakom poli f3 tromi kameňmi otvárajú línie bielej dámy na e5 a g5. Pointa skladby je potom v ostatných možných ťahoch. Pokiaľ berie pešiak, ktorý neotvára bielu líniu, tak biely zlikviduje Vf4 jazdcom a v treťom ťahu nechá čiernemu jediný pohyblivý kameň Vb7, ktorá musí otvoriť diagonálu.

Ťahy neblokovaných pešiakov bez brania rozlišujú zvodnosť a riešenie: 1.De3? g3! je vyvrátením, 1.Dg3! e3 vedie k inému znehybneniu všetkých čiernych kameňov okrem Vb7, pri ktorom je Vg4 viazaná.

Lačného cyklus dosiahnutý čiastočne známou schémou s oživujúcim striedaním hrozieb, šachov a tempa.

V skladateľskom zápase s českými kolegami boli v oddelení samomatov témou modelové maty. Hralo sa teda na im vlastnom území, keďže česká škola má modelové maty ako výsostný znak. Zo slovenskej zásielky dnes vyberáme skladbu, ktorá sa umiestnila na 4. mieste, pričom tri modelové maty stvorila trojica slovenských autorov. V každom variante čierny bielemu niečo zoberie a potom sa dostane do hry matujúci Sg8, dvakrát s pomocou jazdca. Pekné.

Dnešný samomat akoby vyskočil zo súboru samomatov novonemeckých majstrov (ako napríklad Camillo Gamnitzer).

Pokus jazdcom na d3 má tichú hrozbu a čierny ho odvráti prípravou šachu na b1. Preto biely túto obranu vežou likviduje – aktivácia inej hrozby po stĺpci e prinúti čierneho strelca zatvoriť stĺpec b. Biely sa nesmie v 2. ťahu riešenia ponáhľať: 2.Jd3? by bolo tentoraz vyvrátené novou obranou 2…Vf8! – táto náhrada jednej obrany druhou toho istého kameňa (Va8) hrou iného kameňa (Sc8-b7) je známa ako hamburská téma. Ale biely zahrá v druhom ťahu obeť 2.Ve8! a keď čierna veža zalezie na a7, konečne môže príst očakávané 3.Jd3!

Veľmi efektné, rozhodca medzi dôvodmi na nižšie umiestnenie skladby uviedol (pozri 4. stranu výsledku) najmä použitie Vd6 namiesto Pc3 na krytie poľa d4.

V samomate na diagrame vyzerá byť podstatnou diagonálna kráľovská batéria. A tento dojem neklame. V oboch fázach biely vyženie čierneho kráľa z e4, ale mechanizmus nie je úplne triviálny.

V zvodnosti 1.Sf6? dostane čierny kráľ voľné pole f4, takže šach 2.d3+ ho vyháňa preč a pritom neohrozí mat bielemu. Obrana strelcom voľné pole zlikviduje a umožní tak šach na f5 (ktorý zvodník tiež predpripravil zatvorením línie Vf8).

V riešení 1.Vb8! zase biely zruší druhé krytie f5 bez poskytnutia voľného poľa, takže hrozí šach na f5. Bráni opäť strelec na f4, tentoraz dáva voľné pole na e5 a tak zase nastúpi Pd2.

V dôsledku popísanej stratégie sa vzájomne vymenia hrozba a variantový útok po 1…S:f4, čo je recipročný hrozbový paradox (téma le Grand).

Samomat na diagrame je vynikajúcim úspechom nášho veľmajsta po stránke ocenenia (I. cena v špičkovom anglickom časopise) ako aj z čisto skladateľského hľadiska. Obsahuje Šedejov cyklus – cyklickú zámenu hrozby a pokračovaní po dvoch obranách.

Obe tematické fázy analogické. Prvý ťah bieleho strelca zatvorí líniu veže, takže vzniká hrozba s obeťou na predbežne uvoľnenom poli a šachom, ktorý vynúti ťah 3…Se4#. Jedna obrana jazdcom napadne toto pole obete, vtedy však predbežne uvoľní pre obeť druhé pole a vyjde variant s prehodením bielych ťahov oproti hrozbe. Druhá obrana jazdcom umožní čiernemu kráľovi zobrať strelca hrajúceho v prvom ťahu. To biely využije na vyhnanie čierneho kráľa práve na toto uvoľnené pole šachom jazdca a mat nasleduje po braní čierneho jazdca vežou.

Skutočne výborný samomat.

Polobatéria na prvom rade nasmerovaná na bieleho kráľa dáva tušiť cieľ bieleho: donútiť oboch strelcov odísť preč. Pokiaľ mu s tým čierny pomôže a po tempovom úvodníku sa pohne hneď strelcom z e1, cieľ sa dá splniť už piatym ťahom. (V zápise riešenia je to ta nižšia časť. Krátke varianty – nepodstatné.) Pokiaľ však čierny hrá obranu pešiakom alebo jazdcom, prichádzajú na rad dlhšie kombinácie končiace batériovým matom v 6. ťahu.

Priebeh je pritom v prvých dvoch variantoch analogický. Obrany 1…c2 a 1…Jf2 čierneho poškodia tak, že zatvoria zvislé línie, ktorými by na konci biele veže mohli brániť matu. Nasleduje dvojica hier siersovských batérií, keď Sf6 dokáže odlákať čierneho strelca na d2 a Jd5 zase na e2. Ich súslednosť je prerušená obeťami bielych veží na f5, aby všetko fungovalo a biely omylom čierneho nezmatoval.

Veľmi pekný scenár v dvoch analogických variantoch.

Dnešný samomat vznikol v časoch 8. svetovej súťaže v kompozičnom šachu. Vtedajšiu tému obsahujú varianty otvorené braniami dámou na b3, c4 a d5, kde v druhom ťahu čierna dáma odchádza a biely otvorenú líniu využije, v tomto prípade na ťahy strelcom. Toto by samozrejme vo svetovej súťaži na vysoké umiestnenie nestačilo, takže samomat skončil v úplne inej súťaži. Pritom bol obohatený o ďalšie prvky netematické pre svetovú súťaž. Týmito prvkami sú:

1. tichá hrozba, umožňujúca rozhohrať obrany úplne na druhej strane šachovnice (lebo času dosť),
2. najmä však maty čiernym strelcom na poliach c2, d3, e4, f5, g6 a aj h7, teda na jednej diagonále.

Ocenenie v nemeckom časopise síce drobné, ale nezanedbateľné.