Značka: #3

Obrany čiernymi vežami pred úvodníkom na e3 sú silné, lebo čiernemu kráľovi dávajú voľné pole. Biely na na reaguje ako pri tradičnom Wurzburg-Plachuttovi s výmenou 2. a 3. ťahov, pričom pri menej zvyčajnom ťahu čK na uvoľnené d4 matuje biela dáma na dvoch rôznych poliach.

Úvodník zásadne zmení ihrisko a tak aj útoky bieleho. Hrozba využíva pokrytie d4 strelcom, lebo v záverečnom tlaku by biely mohol dať mat Jc7#. Aj Wurzburg-Plachutta sa zmení, vymieňané biele ťahy sú tentoraz Jc3+ a D:e6+.

V sumári sú tak zamenené dva druhé ťahy bieleho s využitím klasickej priesečníkovej témy. Trošku škoda nevyrovnanosti, pokiaľ ide o podvarianty hlavných variantov.

Relatívne obmedzený biely materiál dáva tušiť využitie Siersovej batérie s odskakujúcim Jf5. Pravda, pred úvodníkom nie je pokryté c3, takže je pripravený variant, v ktorom jazdec pri mate pokryje toto pole.

Úvodník c3 pokryje, takže vznikne hrozba s matom na c2, pričom biely jazdec po ceste vyčistí e3. Po obrane 1…J:e2 sa biele pokračovanie zamení a matuje biela veža, ktorá pokryje d3. Likvidácia úvodníkoveho jazdca vežou vyjde čierneho draho, dostane mat jazdcom z nepokrytého poľa b5.

Spolu 1+3 modelové maty.

Dnešný diagram vybočuje z pravidelného rytmu úspešných skladieb slovenských autorov. Je spomienkou na francúzskeho skladateľa René J. Milloura, ktorého odchod zaskočil kompozičnú komunitu (18.6.1943–18.6.2024).

V trojťažke sa rozohráva boj, v ktorom sa strieda tempo po 1. ťahu bieleho s hrozbami po jeho 2. ťahoch. Hlavným obrancom za čierneho je Sg7, jeho 1. ťah určuje bielu premenu v 2. ťahu – štvorica bielych pešiakov sa premieňa s dvojitou hrozbou. Toto určuje aj paradoxný úvodník, veža nesmie zavadzať.

René J. Millour bol známy svojimi skladbami so zmnoženými premenami na rôzne spôsoby, ale aj inými jemnými výtvormi. Česť jeho pamiatke!

Na dnešnom diagrame má pred úvodníkom aj po ňom čierny kráľ voľné pole d4. Stojí na ňom biely jazdec, ktorý v hrozbe podporuje bielu dámu pôsobnosťou na f5. Preto jeho branie je prirodzenou obranou.

Ukazuje sa, že keby na d4 zobral „hocijaký“ kameň bez pôsobnosti, mohol by biely matovať po blokovaní až tromi rôznymi spôsobmi. Navyše v každom z nich je druhý biely ťah obeťou umožňujúcou následný matujúci ťah.

Lenže každé branie na d4 konkrétnou figúrou (Jc2, Sa1, Va4) dve z pokračovaní vylučuje. A tak máme pred sebou príklad klasickej Stocchiho témy s trojnásobným blokovaním jedného poľa s antiduálovým vylučovaním dvoch z troch pokračovaní.

Paráda.

Kľúčovou matujúcou figúrou bieleho je veža. Keďže jej zavadzia v prístupe na čierneho kráľa jeho biely náprotivok, ktorému sa nedá ľahko odstúpiť z prvého radu kvôli pešiakom, musí biely pristúpiť k výnimočnému riešeniu. Tým je viacnásobné použitie veľkej rošády. Samozrejme popri tom sa biely musí postarať aj o voľné pole g2, prípadne po prvom ťahu Jh4 o voľné pole h2. Výsledkom je pestrá paleta rôznych permutácií (v približnom matematickom zmysle) ťahov a variácií (v umeleckom zmysle) priamočiarych útokov.

Úvodník dámou z rohu do rohu otvára hru s párom dvojíc variantov. V hrozbe sa pritom využije dosah bielej dámy na c3 aj d4.

Po obranách 1…Vf4 a 1…Sb2 hrá biela dáma aj v druhom ťahu a to tak, aby hrozila matom 3.Dd6#. Po jej tichých ťahoch nastáva zámena dvoch matov v podvariantoch.

Po obranách 1…Vb7 a 1…Sc6 (ktoré rušia krytie polí b7 a c6) zase biely hrá okamžité šachy (ktoré boli matmi v prvom variante) braním čiernych figúr a po odchode čierneho kráľa na uvoľnené pole d5 matuje inými ťahmi.

Takáto štvorica po dvoch analogických variantov predstavuje to, čo sa dnes volá Adabaševovou syntézou. Pred štvrťstoročím o tomto názve po starom ruskom majstrovi nikto nechyroval. Ale ocenenie v primárnom turnaji bolo napriek tomu vysoké.

Na rozdiel od Čiech a Moravy, trojťažky s modelovými matmi sa na Slovensku nikdy prehnane nepestovali. Ale to neznamená, že by slovenskí skladatelia nevedeli aj v tejto oblasti šachovej skladby zabrať, keď to bolo potrebné. Príkladom je dnešný diagram, na ktorom majster strategickej trojťažky Andrej Ančin spracoval štyri modelové maty (z toho dva echové), keďže si to vyžadovala téma medzinárodného zápasu. A stačilo mu na to osem kameňov.