Autor Juraj Lörinc

Oto Mihalčo nepatrí medzi najznámejších slovenských dvojťažkárov, jeho doménou sú najmä mnohoťažky. Napriek tomu dnešným diagramom dokázal, že keď na to príde, môže aj v tomto žánri poraziť hádam aj svetovú elitu. (Ak prijmeme predpoklad, že účastníci svetového kongresu kompozičného šachu tvoria nezanedbateľnú časť svetovej elity. )

O čo ide tematicky? Do obsahu dvojťažky patria okrem riešenia ešte tri pokusy. V týchto štyroch fázach sú zdôraznené úvodníky a hrozby. Pri pozornejšom skúmaní sa ukáže, že tieto ťahy sú hrané na tie isté polia, ale v cyklicky posunutom vzťahu. Navyše túto osmičku ťahov hrá osmička rôznych bielych kameňov, čo pridáva úlohe rozmanitosť v jednotnom cykle (a bolo to tematickým požiadavkom v turnaji).

Veľmi pekný úspech!

Azda najväčším objavom skladateľskej kariéry Karola Mlynku bolo otvorenie dverí do oblasti slovenskej školy, ktorá je postavená najmä na zámenách motivácie ťahov medzi fázami. Už z tejto formulácie je zrejmé, že najplodnejším žánrom slovenskej školy budú pravdepodobne dvojťažky (prípadne exodvojťažky). Ako to už však chodí, po objavoch v dvojťahovom žánri sa objavujú aj pokusy v trojťahovom, čo dokumentuje aj dnešný diagram.

Hrozby dvoch zvodností a riešenia sú dvojťahové, čo naznačuje spojitosť s dvojťažkou, ale variantová hra je trojťahová (s nezamenenými 2. ťahmi medzi fázami, ktoré následne vedú k pôvodným hrozbovým matom). Pointou je samozrejme porovnanie dôvodov, prečo konkrétne obrany bránia hrozbu medzi fázami: zámena obranných motívov. Medzi nimi sú nasledujúce:

1. – priame napadnutie matového poľa,
2. – šach,
3. – priviazanie hrozbového kameňa.

Tieto tri obranné motívy sú priradené dvom obranám v troch fázach cyklickým spôsobom, čo dáva schému OM-32-23 (tri fázy po dve obrany, spolu dve rôzne obrany a tri rôzne obranné motívy), ktorá má podľa svojho objaviteľa meno Brabcova téma.

Na dnešnom diagrame riešiteľovi rýchlo padne do oka Je4 a fakt, že jeho ľubovoľný odskok hrozí matom Ve4#. Kam ale skočiť?

Nie každý ťah jazdca je pochopiteľne rovnaký a samozrejme len jeden z nich je riešením. Je to práve ťah 1.Jg3! Prečo však nevychádzajú iné úvodníky?

Ukazuje sa, že napriek veľmi vzdušnej pozícii si biele figúry dokážu veľmi úspešne zavadzať. Na d2, c3, c5 a d6 jazdec bráni matom dámou, na f6 a g5 zase matom strelcom. Jedine skok na f2 je vyvrátený relatívne banálne braním. Ostáva teda len g3, kde biely dokáže potiahnuť bez poškodenia sa.

Elegantné spracovanie klasickej témy koloskoku jazdca vo forme pokusov.