Autor Juraj Lörinc

V diagramovej pozícii je pripravený mat 1…Jf2 2.S:f2#. Ale (samozrejme) biely nemá vyčkávací ťah, takže musí čiernemu ponúknuť ešte nejaké iné obrany. Väzbu na 3. rade môže využiť na odviazanie Sf3, po ktorého obranách môžu nasledovať batériové maty s jeho braním. Toto sa zopakuje v dvoch zvodnostiach a riešení, so sumárnym výsledkom v podobe trojfázovej zámeny dvoch matov. Veľmi dobré je aj to, že práve úvodník provokuje tri rôzne šachy bielemu kráľovi.

Zaujímavý výtvor nášho medzinárodného majstra.

Napriek relatívne jednoduchej pozícii dnešného diagramu sa toho v ňom deje veľmi veľa. V zdanlivej hre koná biely strelec tri tiché ťahy na polia, ktoré prestali kryť čierni pešiaci. Účelom ťahov je pokrytie polí e5, d6 a f6 v okolí čierneho kráľa.

Úvodník kráľom tieto pokračovania vylúči kvôli 2…e1J+ potenciálne hroziacemu po odchode strelca z e1. Na druhú stranu biely kráľ pokryje e4 a odíde z línie pripravenej čiernej kráľovskej batérie. Preto biely môže šachovať ťahmi, ktoré matovali v zdanlivej hre a po ústupoch  strelca.

Týmto spôsobom je dosiahnutá trojnásobná výmena druhého a tretieho ťahu medzi zdanlivou hrou a riešením. Forma „biely na ťahu“ výrazne zlepšuje dojem a prvá cena v súťaži špičkového časopisu je veľkým úspechom.

Len veľmi málo úlohám sa podarí dočkať tej pocty, že sú vybrané ako tematické príklady pre svetovú súťaž. Nemusia to byť práve fantastické kúsky. Dôležité je, aby výrazným spôsobom spracovali tému, ktorú chce zadávateľ presadiť do súťaže.

Po tomto úvode asi neprekvapí, že práve dnešný diagram bol takýmto príkladom. V 9. svetovej súťaži bolo dvojťažkovou témou opakovanie hrozieb z pokusov ako matov vo variantoch riešenia, pričom každý takýto mat musel byť hrozbou aspoň v dvoch pokusoch.

V tomto prípade sú takéto maty tri: D:c5#, V:e4# a Sc3#. Každý z nich je hrozbou v práve dvoch pokusoch. Ale fantastické je, že v riešení idú tieto maty presne po obranách, ktoré ich v pokusoch vyvracali, ako aj cyklicky posunute vyvracali. Tým sú v jednej úlohe spracované tri hrozbové paradoxy aj cyklický antiparadox.  S prižmúrením oka by sa dalo hovoriť aj o Dombrovskisovej téme (trojprvkovej) a cyklickej Hanneliusovej téme. Ale treba priznať aj absenciu nulovej fázy – varianty riešenia sú pripravené už v zdanlivej hre.

(Samozrejme, táto dvojťažka je aj v Albume FIDE.)

Dnešný výlet do minulosti je inšpirovaný prvou svetovou súťažou v kompozičnom šachu. Bulharsko predložilo tému, v ktorej sa vyžadovalo postupné blokovanie najmenej dvoch polí v tej istej línii hry. Mnohoťažka J. Havrana úspešne bodovala pri uverejnení v súťaži Pravdy.

Okamžitá akcia dvojice bielych jazdcov zlyháva kvôli dvom vzdialeným voľným poliam e7 a f7. Biely preto využije maximálnym spôsobom ostávajúcu figúru Vc5. Štyrmi ťahmi priláka na uvedené polia čierne kamene Sb2 a Jb5, po čom už vyjde pôvodný zámer. Čisté a priamočiare.

Trojfázové zámeny v dvoch variantoch tvoria veľmi bohatú rodinu tém schovanú pod všeobecný symbol Z-32-mn. Najčastejšie boli spracúvané témy kladúce dôraz na zámenu matov ako napr. trojfázová zámena dvoch matov Z-32-26. Na dnešnom diagrame je veľmi jasne spracovaná téma z inej časti spektra, trojfázová zámena jednej obrany a jedného variantu Z-32-64.

Z hľadiska mechanizmu je zámena založená na zmene línie, na ktorej biela dáma viaže čierne figúry vykonávajúce obrany. Po obranách Jf5 nasleduje vždy rovnaký mat 2.V:g5#, ďalšie obrany na rovnakých poliach vedú k iným matom s väzbou na poliach prekročených v obranách. Jedinečnosť väzbovej línie v každej fáze zaručuje čistotu z pohľadu novostratégie.