Značka: #3

Biely materiál na dnešnom diagrame je ľahký povedzme na pomocný mat, nieto ešte trojťažku. Napriek tomu sa nášmu medzinárodnému majstrovi z neho podarilo vykúzliť až päť modelových matov: dva v hrozbe dáva biely jazdec, dva vo variante po ťahu kráľa na voľné pole uvoľnené úvodníkom dáva strelec a ešte jeden po 1…Kc3 s hrozbovým druhým ťahom.

Napriek strategickej nenáročnosti veľmi príjemná pätorka modelových matov.

V čase zverejnenia dnešného diagramu bola jeho autorská dvojica čisto ukrajinská. Dnes by sme už však mohli povedať, že je slovensko-ukrajinská. Ale dôležité je asi skôr to, že trojťažka na diagrame získala najvyššie ocenenie v súťaži prestížneho holandského časopisu – a treba dodať, že pravdepodobne zaslúžene (aj keď nemáme k dispozícii všetky súťažiace skladby pre prípadné porovnanie).

Obsahom je predovšetkým hra po obranách vežou z b7. Tie sú motivované veľmi silným úvodníkom s prerušením Sh6 a Vh5, čo vedie k dvom hrozbám s pohybom čierneho kráľa na d4 a d5. Eliminácia aktivity strelca z b8 sprístupní čiernemu kráľovi polia e5 a d6, čím bráni obe hrozby. Avšak čierny sa poškodí odchodom čiernej veže z najlepšej pozície – z b8 nedokáže pokryť a5 po stĺpci a, z c7 zase nemôže viac zobrať Vb5 vo chvíli, keď by sa to hodilo. V týchto variantoch sa zároveň nachádza recipročný hrozbový paradox (téma le Grand) po obrane 2…c:d4.

Nečudo, že sa táto trojťažka dostala aj do Albumu FIDE.

Na fóre MatPlus bola minulý týždeň zverejnená správa o smrti maďarského veľmajstra v šachovej skladbe Györgya Bakcsiho  (6.4.1933 – 11.10.2019).

Dielo Györgya Bakcsiho je veľmi bohaté a nájdeme v ňom obrovské množstvo výborných skladieb. To je potvrdené aj skutočnosťou, že v Albumoch FIDE získal 124,17 bodu za skladby z obdobia rokov 1959-2000. Sú medzi nimi najmä ortodoxné priame maty a pomocné maty. V posledných rokoch sa venoval aj exošachu, pričom sa sústredil na rôzne nezvyčajné postupy bez obvyklého dôrazu na strategickú hĺbku.

Na diagrame je jedna z jeho vynikajúcich trojťažiek. Úvodník s tichou hrozbou dáva čiernemu možnosť obrany prípravou šachov, a to v podobe dvoch braní vežou na dlhej diagonále. Biely kontruje otvorením maskovanej polobatérie tak, aby po očakávanom šachu mohol brať vežu s matom z batérie.

Česť jeho pamiatke.

Djuraševićov cyklus je jednou z najnáročnejších tém z oblasti cyklických zámien funkcie ťahov. Trojica ťahov si v ňom (v podobe dvoťažky) cyklicky vymení funkcie úvodníka, hrozby a matu po tej istej obrane. Normálna ortodoxná dvojťažka bez dvojníka s touto témou ani neexistuje.

Ale vynaliezavý nemecký autor Hubert Gockel ako prvý na svete prišiel so spracovaním tejto témy v podobe dvoch rôznych variantov (z ktorých jeden môže byť aj hrozbou). Týmto spôsobom sa síce skomplikovala motivácia (varianty musia spolu súvisieť viac ako dve fázy dvojťažky, z ktorých jedna je zvodnosťou a druhá riešením), ale získal jednu alebo dve zmeny pozície navyše vďaka čiernym obranám. A ako to už býva, pestrosti motívácie sa v trojťažke medze nekladú.

Túto tému spracúva v gockelovskej (alebo vissermanovskej) podobe aj dnešný diagram. Tematické ťahy Vc7, Je6 a Se6 sa ideálne dopĺňajú s kľúčovou čiernou obranou 1…K:d4, ktorá robí veľký rozdiel medzi hrozbou a variantom. Okrem tohto základného obsahu medzi zvodnosťou a riešením prebehne výmena úvodníka a 2. ťahu – malý bonus, ktorý ocenil aj rozhodca súťaže. Vysoké ocenenie sa dalo očakávať. Pekne.

Napriek relatívne jednoduchej pozícii dnešného diagramu sa toho v ňom deje veľmi veľa. V zdanlivej hre koná biely strelec tri tiché ťahy na polia, ktoré prestali kryť čierni pešiaci. Účelom ťahov je pokrytie polí e5, d6 a f6 v okolí čierneho kráľa.

Úvodník kráľom tieto pokračovania vylúči kvôli 2…e1J+ potenciálne hroziacemu po odchode strelca z e1. Na druhú stranu biely kráľ pokryje e4 a odíde z línie pripravenej čiernej kráľovskej batérie. Preto biely môže šachovať ťahmi, ktoré matovali v zdanlivej hre a po ústupoch  strelca.

Týmto spôsobom je dosiahnutá trojnásobná výmena druhého a tretieho ťahu medzi zdanlivou hrou a riešením. Forma „biely na ťahu“ výrazne zlepšuje dojem a prvá cena v súťaži špičkového časopisu je veľkým úspechom.

Recipročná zámena je jednou z najznámejších novostrategických tém. Je to spôsobené jej výraznosťou, keď je veľmi ľahké ju objaviť, ucelenosťou, keď stačí nájsť po dva varianty v dvoch fázach a na druhej strane veľkou pestrosťou mechanizmov, ktoré je možné použiť na jej spracovanie.

Dobrým príkladom v trojťažkovom žánri je dnešný diagram. V riešení sú dva analogické varianty, v ktorých šachy na tom istom poli g3 pustia čierneho kráľa na polia, kde je možné matovať braním veže hrajúcej v obrane. Je prirodzené pozrieť sa, čo sa po tých istých obranách udeje pred úvodníkom, keďže oba varianty sú umožnené príchodom dámy na 5. rad v úvodníku. A skutočne, pred úvodníkom je po týchto obranách možné matovať hrajúc tie isté druhé ťahy recipročne zamenené, keďže dáma môže matovať opäť braním veže.

Veľmi pekné spracovanie klasickej témy.

Smutná správa tentoraz prišla z Bulharska. Medzinárodný majster v kompozičnom šachu Krasimir Gandev zosnul 12.4.2019 vo veku 73 rokov. V Albumoch FIDE získal doteraz bezmála 60 bodov, takže veľmajstrovský titul udeľovaný za 70 albumových bodov nebol ďaleko.

K. Gandev síce začínal (ako temer každý šachový skladateľ) ortodoxnými skladbami, ale už dlhšiu dobu bol známy najmä ako skúsený autor skladieb s exofugúrami a circešachom. Jeho tvorbu si však predstavíme zaujímavou ortodoxnou trojťažkou.

V pozícii na diagrame biely môže skúsiť zaútočiť tromi rôznymi figúrami do priesečníku línií Vf2 a Sh3, ale kvôli otvoreniu čiernych línií sa čierny vždy dokáže ubrániť väzbou jazdca matujúceho v hrozbách. Preto musí biely úvodníkom odlákať čierne kamene Sd6 alebo Dc4 tak, aby biely mohol zahrať Novotneho bez možnosti efektívnej obrany. Zrozumiteľná trojťažka.

Nie je bežné nájsť meno Juraja Brabca nad diagramom s výzvou #3, navyše nad pomerne neštandardným obsahom, s ohľadom na jeho zameranie na novostrategickú školu. Čo sa dá robiť, účasť na svetovom kongrese ho inšpirovala k výletu do menej známej oblasti – a k výletu veľmi úspešnému.

Čierny je zasekaný až tak, že pomalé pokusy bieleho sú aicky patmi. Preto biely musí ťahať líniovou figúrou na g3, čím poskytne čiernemu možnosť pohybu. Následne biela dáma zaujme miesto pôvodne obsadené obetovanou figúrou a matuje na 2. rade. Ale je ešte potrebné si dobre vybrať – má biela dáma ísť na b8 alebo na g8? Správnu voľbu odhalí až druhý ťah čierneho po vynútenom 1…h:g3.

… a predsa je tam trochu novostratégie: zámena útoku práve po 1…h:g3. Juraj sa skrátka nezaprie.

Štvorprvkový Šedejov cyklus je extrémne náročnou témou v ortodoxnom podaní. Podľa monografie Cyclone bola vôbec prvá dvojťažka s touto témou zložená až v roku 1993 (jej autorom bol Štefan Sovík) a i potom boli takéto úlohy veľmi zriedkavým javom.

V tomto kontexte treba posudzovať dnešný diagram, ktorý túto tému spracúva ako jedna z mála trojťažiek. Zvodník i úvodník síce berú voľné pole (už to by niektorým rozhodcom stačilo na diskvalifikáciu bez možnosti protestu), ale zvyšok ide ako po masle. Mechanizmus Siersovej batérie so zmenou voľného poľa je známy z nehrozbových zámen, bol použitý aj vo verzii so zvislou batériou (pozri diagram týždňa 188). Prednosťou spoločného diela Petra Gvozdjáka a Karola Mlynku je skutočnosť, že hroziaca symetria je pomerne dobre zamaskovaná a hra prebieha po celej šachovnici. Takýto koncept si vyžiadal aj použitie Da8, ktorá v riešení nehrá vôbec a v zvodnosti len kryje c6 (a to by bol druhý bod desiaci niektorých rozhodcov). Emil Klemanič napriek tomu neváhal a úlohe pridelil I. cenu.

Aký je váš názor?

Biela dáma na digrame stojí en prise, po jej braniach strelcom a jazdcom nasledujú dve premeny na e8 na dámu a jazdca. V prvom prípade sa využije čierne tempo s vynúteným odskokom Jb6 od a8, v druhom možnosť Se1 matovať na h4.

Úvodník oba biele útoky znemožní, keďže po 1.Sa5! stratí strelec prístup na diagonálu h4-d8 a Jb6 je priviazaný. Krátka hrozba nie je ozdobou, ale obe brania na e8 samozrejme hrozbu bránia. Po nich teraz nasledujú slabé premeny hroziace mat vežou po 7. rade s využitím väzby Jb6, pričom čK má vždy jedno pole, na ktoré sa môže pohnúť (vyhnutie sa patu).

Pekná trojťažka s všepremenou (témou tohto oddelenia svetovej súťaže boli premeny v druhých ťahoch bieleho).