Slovenská organizácia kompozičného šachu slávi 70. výročie založenia

PLATINOVÉ JUBILEUM

FormánekDnes, 28. júna 2022, uplynulo presne 70 rokov, čo sme v Banskej Štiavnici založili prvú slovenskú organizáciu kompozičného šachu. Išlo o tzv. Problémovú komisiu Slovenského šachového zväzu, ktorej vznik iniciovali Alexander Pituk a Bedrich Formánek. Na zakladajúcu schôdzu, ktorá sa uskutočnila v rámci dorasteneckých šachových turnajov organizovaných Pitukom, sme pozvali ešte Andreja Ančina, Ľudovíta Lačného, Jozefa Lindera a Júliusa Pála. Treba povedať, že Ľudo, ktorého som poznal už z Bratislavy, nezasadal veľmi dlho, ale ostatní rokovali spolu niekoľko hodín, zapisovateľ Pál vyhotovil zápisnicu (ktorej jediný exemplár je zachovaný!) a prítomní si zvolili predsedu. Ja som navrhol Pituka, čo on však odmietol a navrhol mňa. Mal som v tom čase iba 19 rokov, ale nechýbali mi skúsenosti s rubrikami, občas som riešil a skladal, už som prakticky prestal hrať šach a bol som odhodlaný venovať veľa času rozvoju slovenského kompozičného šachu, ktorý vtedy veľmi zaostával za českým. Aj ostatní účastníci súhlasili a tak sa aj stalo…

Plány boli veľké, hovorili sme o časopise, rubrikách, knihách, školeniach… Potom sme svoje predstavy predložili funkcionárom SŠZ. Tých sme však príliš nenadchli, spomínam si, ako nám schvaľovali navrhovaný ročný rozpočet pre komisiu 300 Kčs (po menovej reforme r. 1953) a nedali nám vôbec nič. Ale čím väčší odpor naša činnosť vyvolávala, tým väčšie úsilie sme vyvíjali a hoci veľmi pomaly, ale predsa krok za krokom sa naše plány realizovali. Napokon aj postoj zväzu sa časom zlepšoval, až sa ustálil na celkom priateľských vzťahoch.

Bez zmluvy a bez akejkoľvek podpory SŠZ som v rokoch 1955-1956 napísal prvú slovenskú knihu o kompozičnom šachu 353 šachových problémov a pracovníkov vydavateľstva Šport (samozrejme štátneho) som uhovoril, aby ju vydali (r. 1957). Konečne r. 1958 sme dostali prvý finančný príspevok na činnosť komisie a navyše sa nám podarilo zorganizovať veľmi významnú vec – prvé školenie skladateľov. A o rok už vyšlo prvé číslo Šachového bulletinu, predchodcu terajšieho Patu a matu.

Aj čítanie ďalších zápisníc zo schôdzí komisie je celkom zaujímavé, dôležitejšie však bolo, že sa začali ukazovať výsledky. V množstve rubrík, starých aj nových, spočiatku najmä v Práci, sa objavovali stovky nových riešiteľov, postupne narastali počty prvotín a celé toto hnutie malo veľkú odbornú posilu v knihe, bulletine a ďalších školeniach. Prirodzene, treba spomenúť aj súťaže, niektoré špeciálne pre začiatočníkov, na ktorých sa zdokonaľovali noví mladí autori.

A tak postupom rokov a desaťročí slovenský kompozičný šach rástol a napredoval. R. 1958 zanikla rubrika v Práci, ale podľa mojej starej zásady „ak nás vyhodia dverami, prídeme oknom“ sa mi podarilo o veľmi krátky čas získať rubriku v denníku mládeže Smena. A boli to krásne časy, keď za 91 mesiacov trvania rubriky uverejnilo svoje skladby 91 nových autorov. Pravda, všetkých sme podchytili aj v organizácii, bezplatne sme im posielali bulletin a tých najlepších pozývali na školenia.

Medzitým aj pražskí funkcionári si všimli pokroky na Slovensku a podporili moje zvolenie za predsedu česko-slovenskej organizácie r. 1964. Tak sme dostali na starosť celoštátnu činnosť, pri ktorej sme využívali naše národné skúsenosti z organizovania súťaží a školení, ale aj v publikačnej činnosti.

Takto to pokračovalo ďalej aj v novej „ére“ denníka Pravda, kde sa podarilo presadiť významnú rubriku začiatkom r. 1965. Každým rokom pribúdali noví talentovaní skladatelia a Slovensko už naozaj dobiehalo Česko. Na pokračovanie bulletinu od r. 1970 síce nebolo dosť síl, ale medzitým sme zorganizovali sériu školení, mnoho domácich aj medzinárodných súťaží a od r. 1969 sme namiesto bulletinu začali vydávať známe „metodické listy“.

Už r. 1967 slávili naši skladatelia prvý úspech, keď získali vyše 96 % bodov z česko-slovenskej zásielky v druhej medzištátnej súťaži družstiev (ČSR skončila na 12. mieste). V tomto čase sme si trúfali už aj na medzištátne zápasy, hoci s tým boli problémy, lebo Slovensko nebolo štátom. Ale v uvoľnenejšej politickej atmosfére sme si dvakrát zmerali sily s Maďarskom a raz s Rumunskom. Pravda, nasledujúca „normalizácia“ takýmto akciám opäť nepriala.

Významnou posilou hnutia bolo vydanie troch publikácií: r. 1968 (po 7-ročnej práci osobitnej komisie pri SAV) aj svetovo unikátnej Šachovej terminológie, r. 1973 (v Prahe) slovensko-českej učebnice Abeceda šachového problému a r. 1984 antológie Kompozičný šach na Slovensku.

Komisia bola r. 1969 premenovaná na sekciu, získala väčšiu autonómiu a nemohla si sťažovať ani na nedostatok financií (najmä keď metodické listy a školenia sa hradili z iných zdrojov).

V 70. rokoch sa začali aj aktivity v oblasti majstrovstiev v riešení, spočiatku celoštátnych česko-slovenských a od r. 1981 už aj slovenských. Aj na tomto poli žali naši šachisti úspechy, hoci zatiaľ nie medzinárodné.

Rok 1973 bol historický ešte z dvoch dôvodov: prakticky ako súčasť organizácie vtedy vznikol Bratislavský krúžok kompozičného šachu, ale začala sa aj éra svetových súťaží v kompozičnom šachu WCCT. Družstvo Česko-Slovenska sa postupne umiestnilo na ôsmom, štvrtom, opäť štvrtom a druhom mieste, pričom percento získaných bodov slovenskými autormi (z celoštátnej zásielky) bolo vždy veľmi vysoké, dokonca vo 4. WCCT dosiahlo hodnotu 98.

Na týchto svetových úspechoch sa významnou mierou podieľala slovenská organizácia, či už propagačnou prácou, rozdelením činnosti medzi vedúcich oddelení, alebo usporadúvaním sústredení reprezentantov. Už 30 rokov od vzniku „komisie“ sa podarilo aj s úrokmi dosiahnuť to, čomu som bol kedysi odhodlaný venovať veľa času. Prirodzene, treba tu spomenúť aj vznik časopisu PAT A MAT r. 1984.

SOKŠDo nových podmienok sme sa dostali po revolúcii r. 1989 a najmä po vzniku samostatného Slovenska r. 1993. Staré vymoženosti (školenia, oficiálna publikačná činnosť) postupne dožívali a situácia sa vyvinula tak (vďaka neprajným jednotlivcom), že r. 1996 nás zo SŠZ vylúčili. A tak nám neostalo nič iné, ako založiť samostatné združenie občanov s názvom Slovenská organizácia kompozičného šachu. Využili sme pritom veľmi priaznivý postoj Ministerstva školstva SR, ktoré nás v osamostatnení podporilo a poskytlo nám potrebné financie aj na reprezentačnú činnosť.

Ale ešte medzitým, r. 1993, sa nám podarilo presadiť a napokon úspešne zorganizovať Svetový kongres kompozičného šachu v Bratislave. Asi aj to, ale nesporne predovšetkým významné medzinárodné úspechy viedli k tomu, že náš delegát bol r. 1994 zvolený do čela svetovej organizácie kompozičného šachu PCCC (teraz WFCC) a táto voľba sa zopakovala aj r. 1998.

Úspešne až veľmi úspešne vystúpilo družstvo Slovenska v 5. až 10. WCCT, kde skončilo postupne na druhom, piatom, šiestom, druhom, desiatom a ôsmom mieste (pričom treba zdôrazniť, že v 8. WCCT nezvíťazilo len pre výrazné poškodenie bieloruským rozhodcom), ale aj v niekoľkých medzištátnych zápasoch. Deväť medailových umiestnení dosiahli naši skladatelia aj na majstrovstvách sveta jednotlivcov. Okrem toho sa osobitne aktivizovali riešitelia, ktorí sa takmer bez výnimky každoročne zúčastňujú na majstrovstvách sveta, pričom raz ako družstvo a druhý raz v súťaži jednotlivcov získali bronzové medaily.

V osobitnom odseku uvádzame, že na Slovensku v súčasnosti žijú štyria medzinárodní veľmajstri v skladaní (a piaty je tesne pred cieľovou páskou), čo je vzhľadom na populáciu najväčší počet na svete!

Pravda, nová doba priniesla aj nové prístupy. Bola zrušená inštitúcia, ktorá mala na starosti školenia a ani na vydavateľskú činnosť sme už nedostávali osobitné príspevky. Treba povedať, že sa zhoršila aj situácia s rubrikami (bulvárne hlúposti v krásnych farbách sú významnejšie ako veci, pri ktorých treba pohnúť rozumom), a tak sa zúžil aj prílev mladej krvi. Na druhej strane sa však prestalo brániť súkromným aktivitám, takže najmä v období okolo r. 2000 nastal potešiteľný nárast vo vydávaní kníh. Aj kvalita a frekvencia časopisu sa vylepšila.

Bohatšia publikačná činnosť súvisí aj s väčšou pracovitosťou niektorých jednotlivcov alebo skupín. Popri SOKŠ sa činil martinský Klub Pongrácz (včítane vydávania časopisu Mat-Pat), veľkú zásluhu na vydavateľskej činnosti malo niekoľko rokov Národné osvetové centrum, na základe súkromných iniciatív vychádzajú knihy (Cyclone I. a II., Slovenský výber I. a II., Štúdia – kráľovná koncoviek, Šachové žarty, Veľká šachovnica, Za všetkým hľadaj motív), a to už nehovorím o moderných aktivitách šírených cez internet, ktorých význam stále rastie. Osobitne treba spomenúť, že na Slovensku boli vydané už štyri Albumy FIDE (2004 – 2015).

A podobne je to so školeniami. Telovýchovnú organizáciu nahradili niektorí členovia SOKŠ-u a namiesto školení zorganizovali v rokoch 2009 – 2018 desať niekoľkodňových medzinárodných festivalov v Marianke. Neboli síce zamerané na začínajúcich skladateľov, ale výborne reprezentovali úroveň slovenského kompozičného šachu formou prednášok, diskusií a skladateľských súťaží. Zúčastnili sa na nich kompoziční šachisti zo 17 štátov.

Nastala nová éra kompozičného šachu, typická informatizáciou, konkurenciou, anticentralizmom a individualizmom, ale na jej presadzovaní, či už chceme alebo nechceme, sa uplatňujú „odchovanci“ našej organizácie.

Na čom všetkom sa za tých 70 rokov podieľali? Od práce funkcionárov cez prípravu a realizáciu školení a stretnutí (včítane prednášok), skladateľských a riešiteľských súťaží (vypisovanie, rozhodovanie, kontrola korektnosti a pôvodnosti, publikovanie, výber skladieb a pod.) až po knihy, brožúry a časopisy (písanie, odborná a jazyková redakcia, počítačová realizácia, kontrola korektnosti skladieb, distribúcia) a rubriky (aj korešpondencia so začínajúcimi autormi) atď. atď.

A skoro by som zabudol na našich vynikajúcich skladateľov (stovky hodín nad šachovnicou a pri počítači, aj v noci…) a riešiteľov (príprava, cestovanie, časové tiesne…). Myslím, že netreba uvádzať mená, lebo po prvé by ich muselo byť veľa a po druhé všetci ich dobre poznáme. A najmä by som nerád niekoho vynechal.

Pravda, nie všetko a vždy bolo také ružové. Najmä v poslednom desaťročí (a je to celosvetový problém) je badateľný pokles záujmu mladej generácie o kompozičný šach. Dúfam, že nové vedenie SOKŠ-u, ktoré si zvolíme 30. júla t.r., priloží ruku k dielu aj v tomto smere a pokúsi sa o to, aby sa vynikajúce postavenie nášho kompozičného šachu vo svete zachovalo. Mali by sme presvedčiť našu mládež, že kompozičný šach je nádhernou voľnočasovou aktivitou, možno ho pestovať aj s pomocou počítačov, smartfónov a na internete, a rozvíjať si tak aj svoju mozgovú činnosť a estetické cítenie. Skúste a uvidíte…

Bedrich Formánek
Čestný predseda SOKŠ

(Pozn. red.: Autor článku je posledný žijúci člen „komisie“ z prvých rokov jej činnosti.)

 

Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.