Autor Juraj Lörinc

Ladislav Salai v poslednom období získal väčšie množstvo cien v silných turnajoch. Kvalitu jeho tvorby potvrdzuje i dnešná trojťažka, v ktorej rozhodca vyzdvihol príťažlivosť pre riešiteľov. Avšak i skladateľská kvalita je vysoká.

Po úvodníku štvorica čiernych kameňov kryje vždy dva rôzne šachy: Ja5 – Sc4+ a Dc6+, Sb4 – Jc3+ a Dxc5+, Sf5 – Vd3+ a De6+, Vd7 – Je7+ a Dd6+.

V troch prípadoch ale k preťaženiu neprichádza, keďže tri čierne figúry dodatočne kryjú biele útoky: Jb1 – Jc3+, Vd2 – Vd3+, Dh7 – Je7+.

Preto biely hrozí len 2.Dc6+ s preťažením Ja5, navyše po braní dámy sa využije blokovanie c6. V obranách Jb1, Vd2 a Dh7 presunú svoju pôsobnosť k c4 z polí, ktoré kryjú pôvodne, čím sa umožnia postupne ďalšie preťaženia, opäť s využitím blokovania c5, e6 a d6 po braniach dámy.

Vo výsledku trojťažka ukazuje analogickú hru s preťažením a blokovaním v troch variantoch plus hrozbe.

Témou 191. tematického turnaja ruského projektu SuperProblem pre dvojťažky bolo úplné zrušenie nepriamej batérie, ktorá existuje v diagramovej pozícii. Batéria musí hrať v matoch zdanlivej hry alebo zvodnosti, následne v riešení a zvodnosti hrajú prvé ťahy kamene tvoriace túto nepriamu batériu.

V úspešnej dvojťažke našej dvojice hrá nepriama batéria D-J v zdanlivej hre po antiduálových blokovaniach e5, vo zvodnosti vstúpi dáma na stĺpec e, čím sa vytvorí dvojitá hrozba a v riešení odskočí jazdec tak trochu paradoxne preč od čierneho kráľa, čím mu dá voľné pole e5, no zároveň zacloní Vh1.

Veľmi príjemná trojfázová zámena dvoch matov s včlenením dvoch matov zdanlivej hry do dvojitej hrozby zvodnosti.

Dnešný diagram je pohľadom do histórie, ktorá by mohla byť inšpiráciou aj pre dnešných autorov. Kľúčovú tému je síce potrebné chvíľu hľadať, avšak po jej objavení sa v hlave vynorí množstvo nápadov, ako ju obmeniť. V riešení je vyznačená malými písmenami ab-bc-ca v troch variantoch po 2. ťahu čierneho a po 3. ťahu bieleho. Už ste ju našli?

Asi áno, ale pre istotu vysvetlím. Ide o cyklus polí, na ktorých v 2. ťahu čierny blokuje a v 3. ťahu biely matuje, teda d5-e5-c6-d5. Pritom za zmienku stojí aj fakt, že 2. ťahy bieleho sú v každom tematickom variante tiché, pričom presnosť hry sa dosahuje čiastočne aj pomocou dvojitých hrozieb.

Koľko rôznych podobných cyklov sa dá takto spracovať?

Vek cyklických zámen hier sa začal písať v roku 1949 známou skladbou Ľudovíta Lačného, v ktorej sa cyklicky zamenia maty po troch rôznych obranách medzi zdanlivou hrou a riešením.

Neskôr sa do cyklov dostali hrozby a ešte neskôr i úvodníky. Tak sa postupne došlo v tejto tematickej oblasti až k cyklu úvodníka, hrozby a variantového matu po tej istej obrane, tzv. Djuraševićovej téme. Jej prototypom je exodvojťažka s cvrčkami a dodnes neexistuje spracovanie v ortodoxnej dvojťažke v podobe zvodnosti a úvodníka bez nejakého triku.

Zaujímavé je, že pridanie ďalšieho variantu – teda do cyklu úvodníka, hrozby a matov po dvoch obranách – je spracované veľakrát a to i napríklad tak elegantne, ako na dnešnom diagrame.