Autor Juraj Lörinc

Turnaje BABY boli svojho času jednými z prvých svetovo oboslaných anonymných súťaží organizovaných na Slovensku. Dnešný diagram je vybraný z turnaja venovaného dvojťažkám s cyklickou predĺženou obranou: mat po predĺženej obrane jedného kameňa je zároveň matom po ľubovoľnom ťahu iného kameňa, pritom takého maty sú aspoň tri a sú cyklicky zreťazené.

Prvá cena izraelského autora má veľmi jednotnú škodlivú motiváciu. Všetky štyri ľubovoľné ťahy znamenajú otvorenie bielych línií. Predĺžené obrany berú biele kamene, čím rôznym spôsobom bránia pôvodné maty po ľubovoľných ťahoch, ale pritom si všetky predĺžené obrany škodia blokovaním polí okolo čierneho kráľa. Je fantastické, že takýto náročný obsah sa podarilo spracovať s úvodníkom dávajúcim čiernemu kráľovi voľné pole.

Mimochodom, ako sa píše v súdobej rubrike, išlo pravdepodobne o premiérové spracovanie štvortaktného cyklu predĺžených obrán, takže nečudo, že sa úloha dostala aj do príslušného Albumu FIDE a bola aj pomerne často reprodukovaná.

Dvojica mien nad dnešným diagramom je v poslednej dobe známejšia (samostatne) v trochu dlhších žánroch, v trojťažkách, či v mnohoťažkách. Svoje sily nad dvojťažkou spojili nečakane a vyšla im z toho jasne motivovaná le Grandova téma. Maty e4# (A) a Dc5# (B) nevychádzajú hneď v postavení diagramu kvôli potenciálnym voľným poliam d4 a e4, ale ani po obrane 1…J:d4 kvôli voľným poliam e5 a c5. Pokus kráľom s dvojitou hrozbou AB vyvracia práve tematická obrana 1…J:d4. Ďalšie dva prvé ťahy bieleho na to isté pole e6 pokryjú každý práve 2 polia z vymenovaných nakríž, takže jeden z matov AB je hrozbou a druhý vyjde po tematickej obrane. Veľmi zrozumiteľné – a veľmi vysoko ocenené v tradičnej poľskej súťaži.

Dnešný diagram je príkladom toho, že niekedy aj jednoduchšia skladba môže u rozhodcu zarezonovať a priniesť autorovi vysoké ocenenie. Jej obsah je rozložený do štyroch fáz, v ktorých sa biely rozličnými spôsobmi vysporadúva s trojicou voľných polí d5, f5 a f4. Je pekné, že nefunguje ani jeden z troch spôsobov, ktoré odnímajú čiernemu kráľovi niektoré z voľných polí (1.S:e6? dokonca dve!), ale biely uspeje so zdanlivo najslabším úvodníkom 1.Sh7! Takýmto spôsobom je spracovaná známa Banného téma a takisto Salazarova téme, spolu so zámenou obrán a matov. Inými slovami, na podklade mierne paradoxnej strategickej kombinácie je umiestnená novostrategická nadstavba, ktorá neprekvapí, ale poteší. A tak nejak to asi bolo aj s rozhodcom Mečislavom Rimkusom. Videl určite toto všetko a možno i niečo naviac, ale každopádne videl dosť na to, aby úlohu postavil vo svojom poradí najvyššie.

Na jedného autora dnešného diagramu pripadá len 5 kameňov, takže nadnesene by sa dalo povedať, že ide o veľmi ľahkú pozíciu. Avšak spracovanú tému rozhodne za ľahkú považovať nemožno. Djuraševićov cyklus je jedným z raných vrcholov tematiky zámeny funkcie ťahov – ide o dvojfázový cyklus prvého ťahu, hrozby a variantového matu po tej istej obrane. V podobe dvojťažky nebol nikdy spracovaný bez použitia trikov, ale nemecký veľmajster Hubert Gockel (ktorému je dnešný diagram venovaný) objavil, že vissermanovské spracovanie Djuraševićovho cyklu vo variantoch trojťažky je možnou aj plodnou variantou. Ako sa vám páči motivácia medzivariantovej zámeny aj s pomocou obrany v prvom ťahu čierneho?