Slovenská organizácia kompozičného šachu

Postavenie dnešného diagramu nenaznačuje hĺbku obsahu, ktorý sa v skutočnosti v postavení nachádza. Ani úvodník spolu s hrozbou nie sú nijako fascinujúce. Kvalitu dodáva až nasledujúci dej.

Obe obrany čierneho skryte pokrývajú f4, čo sa ukáže až pri prípadnom pokuse bieleho pokračovať v hrozbovej hre. Ale biely zahrá niečo oveľa jemnejšie. Ľubovoľný odskok jazdca z e4 v druhom ťahu vytvára hrozbu 3.De4#. Trojica obrán nezávisí na predchádzajúcej hre, 2…Jxd2, 2…Vxc4 a 2…exf5 bráni túto hrozbu v každom prípade. No ukazuje sa, že biely si musí v druhom ťahu dobre vybrať doskočné pole pre jazdca tak, aby na každú z troch obrán bol pripravený mat. Kľúčovú úlohu v tom zohráva škodlivá motivácia prvých ťahov čierneho:

• 1…Vf1 skryte zruší krytie c4, takže prichádza vo vhodnej chvíli do úvahy mat 3.Jxc4#,
• 1…Sh6 zruší krytie e7 a c5, takže prichádzajú vo vhodnej chvíli do úvahy maty 3.Ve8# a 3.Vxc5#.

Po prejdení celého riešenia sa ukáže, že medzi variantmi prebehne zámena troch matov. Nečudo, že úloha zabodovala v jubilejnom turnaji rumunského majstra, ktorý sa podobnou tematikou tiež zaoberal na vysokej úrovni.

Napriek silnému postaveniu bielej dámy na diagrame, ktoré potvrdzujú uvedené zdanlivé hry, dáma mení svoju pozíciu v zvodníku i v úvodníku. Navyše obidva tieto ťahy vedú k priviazaniu bielej dámy, čiže svojím spôsobom k oslabeniu bielej pozície.

Lenže biely vie, čo robí. Počíta s tým, že vďaka hrozbám vynúti nielen maty  po odviazaní dámy (čo spolu s úvodníkmi je podstatou Riceovej témy), ale aj ďalšie maty. V riešení navyše všetky tri varianty nasledujú po obranách na rovnakom poli a nájdeme tu i jeden hrozbový paradox, ktorý sa týka obrany 1…d4 a matu Sf5#.

Motivačne zaujímavá dvojťažka so slušným obsahom bodovala v gruzínskom turnaji, ktorého výsledok bol zverejnený v bulletine svetového kongresu.

Polobatéria na stĺpci e hrá dôležitú úlohu v obsahu. Pritom e6 je voľné pole, takže ľubovoľný odťah z polobatérie ho pokryje a čiernemu kráľovi sa toto voľné pole zoberie. A to sa skutočne udeje aj v riešení, aj vo zvodnosti. Ako je potom možné, že úloha získala druhú cenu v prestížnej slovenskej súťaži?

Dôvod je jednoduchý. S pomocou neštandardných úvodníkov je uvedený do praxe známy mechanizmus zámeny druhých ťahov jazdcom založený na rôznych poliach, na ktoré odchádza čierny kráľ v druhom ťahu. Lenže zámena nie je len taká hocijaká. Nielen, že sa druhé ťahy opakujú po rôznych obranách v dvoch fázach, ale do zámeny je zapojená aj hrozba. Jednoduché porovnanie fáz odhalí, že dochádza k cyklickej zámene hrozby a druhých ťahov po troch obranách, čiže v Cyclone terminológii k štvorprvkovému Šedejovmu cyklu. To je v ortodoxnom podaní veľmi náročná téma.

Poloväzba na stĺpci d je nielen viditeľná, ale má aj veľmi dôležitú úlohu v hodnotnom obsahu.

Prvá zvodnosť poloväzbu ruší, takže po obranách jazdcami nasledujú maty na poliach, kde jazdci prestali priamo pôsobiť.

Druhá zvodnosť a riešenie k cieľu pristupujú odlišným spôsobom. Bieli jazdci ťahajúci na e5 a e3 zablokujú jedno z matových polí bielemu strelcovi a zrušia jedno z krytí (takže po ľubovoľných ťahoch jazdcov nejde žiaden mat strelcom), no zároveň pokryjú c4, takže po týchto obranách môže nasledovať 2.D:b6# s využitím poloväzby. Samozrejme, ťah s braním bieleho jazdca znamená blokovanie tohto poľa, takže môže nasledovať mat strelcom na zatiaľ neobsadené pole.

Keď sa zmontujú dohromady varianty po obranách, výsledkov je cyklická zámena matov po dvoch obranách v troch fázach, známa ako Riceov cyklus od vyjdenia Cyclone v roku 2000. Pravdepodobnou novinkou je prítomnosť duálových matov strelcom po tematických obranách v zdanlivej hre. Rozhodcu turnaja nepresvedčil tento obsah natoľko, aby úlohe udelil cenu. Aký je váš názor?