Značka: s#

Pred časom sme si povzdychli, že vzniká veľmi málo originálnych a dobrých samomatov druhým ťahom. Avšak dnešný diagram je ďalším príkladom, že ani v tomto žánri nie je všetkým dňom koniec a stále je možné nachádzať neošúchané idey.

Riešenie má len dva varianty, ktoré navyše končia rovnakým matujúcim ťahom (ale nie rovnakým matom!). Hodnotenie úlohy asi trochu pozdvihne fakt, že v oboch hrá biela kráľovská batéria, takže je zrejmé, že nejakú techniku autor musel uplatniť, najmä keď oba maty sú s väzbou Jd5 po rôznych líniách.

Avšak pointa prichádza až v pokusových fázach. S riešením majú spoločné odväzovanie Pf6, čím vlastne vzniká hrozba. No pokiaľ sa biela veža uprace na nesprávne pole, preruší jednu z budúcich línií väzby, čo čierny môže použiť na účinnú obranu. Krásna stratégia!

170. tematický turnaj stránky SuperProblem bol venovaný pešiakom ako duši šachovej hry. Akákoľvek téma súvisiace s hrou pešiakov bola vítaná.

V oddelení samomatov zvíťazil dnešný diagram, na ktorom okrem kráľov a pešiakov nenájdete iný kameň. Očakávané premeny sa realizujú v menej obvyklej kombinácii, žiadna všepremena, žiadne premeny na tú istú figúru – ale dvakrát dáma a dvakrát strelec.

Dobré a originálne s#2 aby dnes človek hľadal s lupou, venuje sa im máloktorý skladateľ. Jedným z mála je náš Karol Mlynka, ktorý s dnešným diagramom získal ocenenie v americkom časopise.

Rozhodca Zoran Gavrilovski v úlohe ocenil dobrý novostrategický obsah, s dôrazom na trojnásobnú zámenu po 1…Rxg6 a obyčajnú zámenu po 1…Bxg6 (teda po obranách na rovnakom poli), ako aj na zámenu obrán s pokračovaním 2.f3+. Ekonómia postavenia vyzerá tiež veľmi dobre.

Dá sa povedať, že dnešný diagram je plný kameňov, okolo oboch kráľov je zhluk figúr a nie je na prvý pohľad jasné, ako by mohol biely čierneho donútiť matovať. Jedine batéria Dh3-Jg4-Kf5 vyzerá nádejne po Je3+ Jxe3#. Predtým však treba odlákať Pd4 šachom Jc3+, čomu musí predchádzať zase zablokovanie c5. Tým je jasná konštrukcia hrozby.

Čierny sa proti nej môže brániť braním niektorej z figúr, ktoré ťahajú v hrozbe – 1…Sxc2 alebo 1…Dxg2. Tým sa však hrajúce figúry priblížia k poľu e4, na ktorom budú o dva ťahy matovať. Predtým však biely musí na toto pole otvoriť aj Ve6, aby sa mohol obetovať i kameň, ktorý nebude vynucovať.

Pekná analógia dvoch variantov.

Keby sa bielemu podarilo zbaviť ťahov čiernu dvojicu figúr kráľ+dáma, čierny by musel matovať ľubovoľným odchodom veže. Ale ako?

Po oboch ponúkajúcich sa ťahoch bieleho Sf7 hrozí branie čiernej dámy, ktoré zároveň pokryje obe voľné polia čK. Ťahy dámy a kráľa vedú k rôznym pokračovaniam, ktoré sa medzi zvodnosťou a riešením zacyklia v štýle Lačného. Pritom jedno z pokračovaní je opäť branie, tentoraz vežou, po čom príde tempo, zatiaľ čo v dvoch iných variantoch sa mat vežou vynúti šachom čierneho, na ktorý musí čierny zareagovať.

Škoda, že v poslednom období Ján Valuška skladá menej, než hoci v osemdesiatych rokoch…

Polobatéria pripravená na prvom rade dáva tušiť, že biely nechá jedného strelca potiahnuť v prvom ťahu a druhého potom prinúti odtiahnuť šachom v štvrtom ťahu. Ale ako presne? Biely materiál je veľmi bohatý a tak je možné vymyslieť veľa postupov, ktoré temer vychádzajú. Našťastie riešenie z nich vyčnieva úplnou analógiou dvoch variantov, takže sa rozhodne nestratí.

Biely nemôže hneď začať manévrom 1.niečo tempové? Kc3 2.Da3+?? Jb3 3.Db2+ Vxb2#. Bráni mu v tom čierny pešiak b4. Jeho likvidáciu však kvôli matu čiernemu nemôže vykonať biela dáma, musí sa vymeniť so strelcom a potom ešte raz. Pritom pri ťahoch na d6 biely strelec 2x prekročí pole, na ktoré sa okružným manévrom presunie biela dáma. Týmto spôsobom je v úloha 2x spracovaná Rehmova téma, ktorá i bola zadaná účastníkom stretnutia v Andernachu. (Samotný jej objaviteľ v turnaji obsadil až 4. miesto.)

Keď spoja sily dvaja naši špičkoví skladatelia – GM Peter Gvozdják a IM Štefan Sovík – dá sa očakávať, že výsledok bude povšimnutiahodný. Neinak je tomu i v prípade samomatu na diagrame. V priezračnej forme temer až neuveriteľnej pre s#2 spracúva tzv. Šedejov cyklus. Tak sa v terminológii zavedenej monografiou Cyclone nazýva cyklická zámena hrozby a pokračovaní po dvoch rovnakých obranách. Pozícia sa okrem toho vyznačuje absenciou bielych pešiakov a prekrásnou analógiou hry na líniách.

Temer každá šachová olympiáda so sebou prináša aj skladateľský turnaj. Jeho víťazi sú odmeňovaní i medailami. Dnešný diagram síce na medailu nedosiahol, no piata cena je i tak vynikajúcim úspechom nášho skúseného IM. V úlohe je možné nájsť najmä dvojicu variantov po obranách čierneho na poli c3, kde sa navzájom prerušujú veža a strelec, po čom nasledujú ťahy bieleho kráľa na sprístupnené polia, čím vystrelí kráľovská batéria. Rozhodca G. Kozjura tento obsah pochválil slovom „klasika“.

Voľné postavenie čiernej veže a miniatúrny materiál na diagrame dávajú tušiť, že v samomate siedmym ťahom nebude čas na nejaké tiché ťahy. Navyše postavenie troch bielych pešiakov na siedmom rade naznačuje, že biely si bude musieť premeniť nejaké figúry. A v riešení tomu skutočne tak bude. Popri dámskej premene v úvodníku, ktorá rozdelí hru na dva varianty, ostatní dvaja pešiaci predvedú klasickú všepremenu, ktorú je v samomate predsa len ľahšie namotivovať ako v priamej úlohe. Každopádne ide o výborný výsledok systematickej práce Torstena Linssa, o ktorej mal pred nejakým časom i mimoriadne zaujímavú prednášku v Marianke.