Značka: #3

Kľúčovou matujúcou figúrou bieleho je veža. Keďže jej zavadzia v prístupe na čierneho kráľa jeho biely náprotivok, ktorému sa nedá ľahko odstúpiť z prvého radu kvôli pešiakom, musí biely pristúpiť k výnimočnému riešeniu. Tým je viacnásobné použitie veľkej rošády. Samozrejme popri tom sa biely musí postarať aj o voľné pole g2, prípadne po prvom ťahu Jh4 o voľné pole h2. Výsledkom je pestrá paleta rôznych permutácií (v približnom matematickom zmysle) ťahov a variácií (v umeleckom zmysle) priamočiarych útokov.

Úvodník dámou z rohu do rohu otvára hru s párom dvojíc variantov. V hrozbe sa pritom využije dosah bielej dámy na c3 aj d4.

Po obranách 1…Vf4 a 1…Sb2 hrá biela dáma aj v druhom ťahu a to tak, aby hrozila matom 3.Dd6#. Po jej tichých ťahoch nastáva zámena dvoch matov v podvariantoch.

Po obranách 1…Vb7 a 1…Sc6 (ktoré rušia krytie polí b7 a c6) zase biely hrá okamžité šachy (ktoré boli matmi v prvom variante) braním čiernych figúr a po odchode čierneho kráľa na uvoľnené pole d5 matuje inými ťahmi.

Takáto štvorica po dvoch analogických variantov predstavuje to, čo sa dnes volá Adabaševovou syntézou. Pred štvrťstoročím o tomto názve po starom ruskom majstrovi nikto nechyroval. Ale ocenenie v primárnom turnaji bolo napriek tomu vysoké.

Na rozdiel od Čiech a Moravy, trojťažky s modelovými matmi sa na Slovensku nikdy prehnane nepestovali. Ale to neznamená, že by slovenskí skladatelia nevedeli aj v tejto oblasti šachovej skladby zabrať, keď to bolo potrebné. Príkladom je dnešný diagram, na ktorom majster strategickej trojťažky Andrej Ančin spracoval štyri modelové maty (z toho dva echové), keďže si to vyžadovala téma medzinárodného zápasu. A stačilo mu na to osem kameňov.

Dva pokusy jazdcom, ktorý hrozí matmi v 2. ťahoch, odrazí jeho čierny náprotivok.

Biely preto hru otvorí rošádou s nečakaným tempom. Po ťahoch čierneho jazdca vyvracajúceho pokusy sa ukáže, že čierna dáma už neviaže bieleho strelca, takže môžu prísť pôvodné ťahy bieleho jazdca (v intenciách azerbajdžanskej témy, tiež nazývanej témou Vladimirov) s inou hrozbou. Je zrejmé, že biely nemôže svoje prvé ťahy vymeniť – po odchode Jd2 sa už rošáda hrať nedá.

Zaujímavý trojťažkový mechanizmus pre známu dvojťažkovú paradoxnú tému.

V pozícii diagramu sú pripravené dve dôležité hry: po ťahu čierneho kráľa na f4 (pretože sa to patrí, mať pripravené pokračovanie po ťahu kráľa na voľné pole) a po ťahu 1…c2 (lebo končí modelovým matom).

Úvodník dáva jedno ďalšie voľné pole. To je otrávené, po 1.Jf2 Kd4 ide krátky mat 2.Jg4#. Ťah pešiakom na c2 je obranou vďaka otvoreniu batériovej línie na bieleho kráľa a vedie k inému modelovému matu. Tak isto sú obranami vedúcimi k modelovým matom aj ťahu 1…Kf4 a 1…g:f2.

Vo výsledku máme 1+3 modelové maty v príjemnej 15-kameňovej pozícii.

Kostrou trojťažky na diagrame je štvorica vzájomne sa kryjúcich čiernych figúr: Sf3 -> Vc6 -> Jc5 -> Vd3 -> Sf3. Každá z týchto štyroch figúr je krytá ešte jedným ďalším čiernym kameňom, ktoré konajú štyri tematické obrany proti hrozbe. V dôsledku toho ja vždy jedna z tematických čiernych figúr už krytá len raz a biely toto krytie zlikviduje v druhom ťahu braním tej figúry, ktorá ju ešte kryje. Tak je dosiahnutá rotácia 2. a 3. ťahov bieleho v (najmä trojprvkovo) pomerne známom mechanizme. Nie je to však vôbec triviálne, keďže autor ešte navyše musel v schéme nájsť takú hrozbu, ktorá nebude brániteľná tematickými figúrami a naopak bude brániteľná štvoricou kameňov, ktoré nie sú súčasťou cyklu. To sa podarilo len s duálovým matom v hrozbe, napriek tomu ide o vydarené spracovanie.

Hrozba dnešnej trojťažky zaženie kráľa na c5 a s využitím blokovania b5 a b4 mu dá mat veža z c6. Z tejto vety sa dá odvodiť niekoľko spôsobov, ako sa môže čierny proti nej brániť:

• 1…Je5 napadne c6 – ale blokuje e5,
• 1…b3 odblokuje b5 – ale blokuje b3,
• 1…V:d3 umožní kráľovi utiecť cez c4 na b3 – ale umožní aj branie vežou na b3.

Biely má na všetky obrany odpoveď (samozrejme, ináč by to nemohlo byť riešením), z toho 2x dáva strelcová batéria dvojšach s obeťou strelca a 1x šachuje veža z d3 priamo. Vo všetkých troch prípadoch kráľ môže odísť na c4 aj e4 a nasledujúce maty bieleho sú vždy iné. Teda, nie úplne, sú zamenené, ale s opakovaním, konkrétne s recipročnou zámenou matov po prvých dvoch obranách. Dohromady ide o (medzivariantovú) trojfázovú zámenu dvoch matov zahŕňajúcu recipročnú zámenu, so symbolom Z-32-24.

Ekonomické spracovanie náročnej témy špecifické pre trojťažku.

Pochvalná zmienka síce nie je vysoké ocenenie, ale svetový pohár býva najmä v ortodoxných oddeleniach veľmi kvalitnou súťažou. Preto aj takéto vyznamenamie značí, že trojťažka na diagrame má slušnú kvalitu. Riešenie aj s označením MM u niektorých matov to napovedá – ide o spracovanie súboru šiestich modelových matov (z toho jedného v zdanlivej hre), s úvodníkom, ktorý berie aj dáva voľné pole (pritom tematická zdanlivá hra nasleduje práve po ťahu čK na toto pole). Rozhodca svetového pohára skladbe vyčítal len množstvo bielych pešiakov, na čo by sa starí českí majstri určite trochu krivo pozerali. Napriek tomu veľmi zaslúžené umiestnenie v prestížnom turnaji.